• Wycliffe Slovakia
  • Wycliffe Slovakia
  • Wycliffe Slovakia
  • Wycliffe Slovakia
  • Wycliffe Slovakia
  • Wycliffe Slovakia
  • Wycliffe Slovakia
  • Wycliffe Slovakia
  • Wycliffe Slovakia
  • Wycliffe Slovakia
  • Wycliffe Slovakia
  • Wycliffe Slovakia
  • Wycliffe Slovakia
  • Wycliffe Slovakia
  • Wycliffe Slovakia
  • Wycliffe Slovakia
  • Wycliffe Slovakia
  • Wycliffe Slovakia

Pomôž

Obsah článku
Pomôž
Skúsenosti
Celý článok

Program "Pomôž" je určený pre tých, ktorí chcú prakticky pomôcť pri misijnej práci. Jedná sa o krátkodobé misijné projekty v trvaní 2-24 mesiacov. V rámci programu Pomôž sa do misijnej služby zapojili už niekoľkí Slováci, pričom využili svoju odbornosť. Prvými boli manželia Daniel a Ľubka, ktorí v Ghane pomáhali pri písaní podkladov pre granty. Ďalším bol Matej, ktorý pomáhal s výstavbou kancelárskych priestorov a Tomáš, ktorý natáčal dokument o práci prekladateľov Biblie a alfabetizačných pracovníkov. O ich skúsenostiach sa dočítate ďalej v tomto článku.

Ak máte záujem zúčastniť sa takéhoto pobytu kontaktujte nás TU.


Tomáš

„Cestujeme tentoraz aj za tmy, okolo desiatej prechádzame niekoľko mostov. Pod nami hlboko prúdi tmavá Black Volta, obrovská rieka. Na takmer čiernej hladine kde-tu vidno malé rybárske člny so svetielkom.
Niekoľko ďalších dní trávim v Tamale a okolí. Nasledujúci deň cestujeme do Gonja oblasti. Prvýkrát sa objavujú popri ceste obrovské termitiská takmer ako míľniky a miestne domy s kruhovým pôdorysom. Prichádzame  na pickupe do dedinky v oblasti Gonja. Po chvíli čakania pod korunami stromov neďaleko hlinených domov prichádza Isaac.  Neskutočne zaujímavý človek, múdry takým africkým spôsobom. Issac sa narodil do moslimskej rodiny. V mladosti sa stal kresťanom, čo mu spôsobilo problémy v jeho rodine. To, čo robí dnes, ja považujem za skutočný zázrak. Sedíme a jeme v jeho záhrade, pred jeho domom, neďaleko nás je plot, ktorý postavili z výhonkov nejakého stromu a teraz tam rastie krásny živý plot. Jeho záhrada je jeho poklad, laboratórium, priestor, kde sa púšťa do skutočných poľnohospodárskych dobrodružstiev  Podvečer potom, ako prejdeme nejaký kus osady, natáčame rozhovory s ľuďmi, stretávame sa s náčelníkom (veľmi vtipným a veľmi starým mužom) a sadáme si  pod Issacove stromy. Jeho syn rozloží do kruhu stoličky a prichádza sem veľa ľudí. Najskôr starci, zdravia nás a usmievajú sa na nás a potom aj mamičky s deťmi, staršie deti a ľudia z dediny, čo skončili svoju prácu...“
Asi takto vyzeral môj bežný deň v Ghane, čiže vôbec nie bežne.
Volám sa Tomáš Prištiak, som z Levíc a som študentom dokumentárneho filmu. V auguste a septembri 2012 som strávil skoro 2 mesiace v Ghane, kde som natáčal film o prekladateľoch Biblie a dokumentoval gramotnosť a lingvistický výskum jednej africkej kresťanských organizácie, GILLBT. 
Keď sa ma prvýkrát Jaro Tomašovský spýtal, či by som nenakrútil film pre Wycliffe o projektoch, na ktorých sa pracuje v africkej Ghane, bral som to na jednej strane ako skvelú vec, niečo, čo by sa ma mohlo týkať, ale keďže veľa ľudí príde a hovorí, že mohol by som robiť na tom a na tom, bral som to skôr ako nejakú záležitosť, službu, ktorou by som mohol pomôcť, ale ktorá je ešte ďaleko a len možná. Až ako sa blížilo leto a bolo treba podstúpiť konkrétne kroky kvôli tejto veci, uvedomoval som si stále viac, že sa vlastne mám stať misionárom. Aj tak som od prvej chvíle cítil, že by to mohlo byť niečo pre mňa, pretože študujem filmovú dokumentárnu tvorbu a toto je prvá príležitosť spojiť moje vlastné štúdium so službou Bohu a ľuďom. Myslím, že celý proces aj samotný takmer dvojmesačný pobyt a práca v Ghane boli skvelou školou a takou osobnou skúškou pre mňa. Skúsil som si, aké sú moje hranice, či sa dokážem v úplne cudzom prostredí ( a cudzím myslím úplne cudzie, kde je doslova všetko iné ako to, čo poznáte) spoľahnúť na Boha a s kamerou a malým množstvom techniky precestovať obrovskú africkú krajinu.
Často som si počas tých zvláštnych horúcich dní, keď sme veľa cestovali hore dolu a trávili čas so zaujímavými, priateľskými a nezvyčajne húževnatými ľuďmi, kládol otázku, čo tam vlastne robím, ako som sa ja, Tomáš, niekde z Levíc dostal do týchto končín. Zdá sa, že Boh má často s nami plány, o ktorých ani nesnívame. Zvláštne cesty, ktoré môžeme skúsiť len, ak sa mu dáme k dispozícii. Asi by som nemal toľko odvahy sám sa niekam len tak vybrať a robiť namáhavú prácu niekde po afrických lesoch a buši, keby som nemal toľko ľudí, ktorí ma v tom podporili a pomáhali mi, ktorých nebolo nakoniec málo, od mojej  rodiny cez Tomašovských až po rôznych ľudí a rodiny, ktoré aj nemálo finančne prispeli, aby mohol celý projekt fungovať. Veľakrát sa človek stretne s problémami, ktoré musí riešiť, aj ako misionár, pracujúci v cudzej krajine, ale vďaka tomu, že som vedel, že sú tu stále ľudia, s ktorými sa môžem o veľa veciach poradiť a ktorí stoja za mnou, to bolo omnoho jednoduchšie.
Misijný pobyt v Ghane mi okrem nového pohľadu na kresťanstvo a misiu v Afrike, mnohých skúseností a krokov viery dalo aj veľa podnetov a nových pohľadov, čo všetko môžem ešte v budúcnosti urobiť a ako pracovať na tom najdôležitejšom čo je na tejto zemi našou úlohou: hľadať a objavovať pre druhých ľudí večnú pravdu a ukazovať na to, čo je dôležité tými najrozličnejšími spôsobmi, každý tak, ako nás Boh stvoril a s darmi, ktoré nám dal.
Viac o tomto projekte na www.ghanadocu.tumblr.com

Daniel a Ľubka

Väčšinu nášho misijného pobytu sme strávili v meste Tamale a jeho okolí. Tamale je tretie najväčšie mesto Ghany, ktoré sa skladá z „hlavného centra“, kde je všetko pokope (obchody, trh, kostoly, mešity, autobusové zastávky, či centrálna stanica taxíkov) a z predmestských častí, ktoré sú skôr priľahlými dedinkami. V jednej takej dedinke sme bývali aj my. Volá sa Kanvilli a je od centra Tamale vzdialená asi 8 km. Bývali sme v dome rumunských misionárov, ktorí boli v tom období v Rumunsku..
Všeobecne platí, že Ghančania sú milí, dobrosrdeční a pohostinní ľudia a veľmi si vážia, keď sa snažíte rozprávať ich rečou (v tejto oblasti je to prevažne jazyk Dagbani, aj keď tu žijú aj iné jazykové skupiny). Mesto za posledných niekoľko rokov prešlo veľkým rozvojom a momentálne sa tu dá zohnať takmer všetko – od mrazeného mäsa cez niektoré európske potraviny k elektronike, mobilom a mobilnému internetu.
V tejto oblasti sa nachádza aj pracovisko GILLBT, v ktorom sme pracovali.
GILLBT je inštitút, ktorý sa zameriava na tri hlavné oblasti – preklad Biblie do lokálnych jazykov, rozvoj a podpora gramotnosti a Písmo (Biblia) v praxi. GILLBT doposiaľ prispel k prekladu Nového Zákona do 28 jazykov, pričom päť z nich už má preloženú celú Bibliu. V súčasnosti sa pracuje na preklade NZ do 4 ďalších jazykov a na preklade SZ do 11 jazykov. V rámci podpory gramotnosti GILLBT vytvára školenia pre študentov, kde ich vyučujú písať a čítať v ich materinskom jazyku. Zároveň poskytujú programy pre podporu žien (ako často diskriminovaného pohlavia) a vzdelávacie programy o ochrane proti HIV/AIDS. Písmo v praxi v podstate znamená, že sa hľadajú spôsoby, ako prinášať evanjelium do jednotlivých komunít, napr. skrze film Ježiš, audio-nahrávky Biblie, drámu, atď.
V rámci GILLBT sme sa zapojili hlavne do oblasti rozvoja a podpory gramotnosti, avšak prvý týždeň sa niesol najmä v znamení príprav na výročné celonárodné stretnutie tohto inštitútu. Na ňom sa zúčastnilo asi sto ľudí z rôznych kútov Ghany. Našou úlohou pri prípravách bolo vypomáhať tam, kde bolo treba. Pomohli sme napríklad pri vytvorení prezentácie o malom výskume, ktorý sa uskutočnil v priebehu posledného roka. Ďalší týždeň sme už začali aktívne vyhľadávať možnosti, ktoré by inštitútu pomohli pri financovaní a efektívnej spolupráci s inými partnermi pri rozvoji gramotnosti miestnych komunít. Hľadali sme možnosti, ako efektívne nadviazať partnerstvá s miestnymi organizáciami, univerzitami, vládou, ale tiež medzinárodnými a mimovládnymi organizáciami v rámci aj mimo krajiny. Jedným z hlavných problémov, s ktorým zápasí oddelenie gramotnosti a rozvoja, je, že viaceré projekty, najmä v menších komunitách, nemajú dostatok financií na fungovanie, a to aj napriek tomu, že väčšina pracovníkov sú dobrovoľníci a tí, ktorí sú platení, sú platení veľmi nízko i v porovnaní s inými organizáciami v krajine.
V čom sa nám podarilo pomôcť?
Daniel  sa podieľal na tvorbe databázy možných partnerov, ktorých by oddelenie gramotnosti mohlo žiadať o finančnú podporu. Taktiež napísal koncept projektu, ktorý sa v takýchto prípadoch môže použiť ako vzor.  Zúčastnil sa STAR workshopu, ktorého cieľom  bolo  pomôcť organizáciám pripraviť vhodný návrh projektu pre rozvoj vzdelávania a zároveň tento projekt spolu s jednou misionárkou z Holandska pripravoval. Projekt bol dokončený a teraz sa čaká na jeho vyhodnotenie danou organizáciou. Cieľom projektu je začleniť viac lokálnych jazykov do formálneho vzdelávacieho systému krajiny, čím by sa uľahčil proces základného vzdelávania detí, ktorého účinnosť je v súčasnosti veľmi nízka. Taktiež Daniel pripravil dokument (memorandum porozumenia), ktorým sa formálne začala spolupráca medzi GILLBT a miestnou univerzitou pre rozvojové štúdiá. Nakoniec Daniel ešte napísal projekt, ktorý sa teraz poslal na veľvyslanectvo Japonska, a ktorý žiada financie pre program gramotnosti v horskom regióne jazera Volta.
Ľubka  pomáhala  pri spracovávaní a  archivácii personálnych  zložiek, čo jej poskytlo možnosť ponoriť sa do príbehov ľudí, ktorí sa podieľali a podieľajú na preklade Božieho slova do rôznych jazykov v Ghane. Bola prekvapená z toho, koľko zaujímavých informácií sa v Ghane archivuje. Následne vypomáhala sekretárke Emily pri triedení a organizovaní dokumentov. V druhej časti pobytu pracovala aj na oddelení lingvistiky spolu s Chrisom (našim americkým susedom  -  kazateľom, ktorý prišiel do Ghany ako misionár na tri roky) na korektúre angličtiny v slovníku pre Adele (jeden z ghanských jazykov v regióne jazera Volta). Snahou GILLBT je publikovať slovníky jednotlivých jazykov, a tak prispieť k ich akceptácii vládou a začlenením do formálneho vzdelávacieho systému, čo by GILLBT veľmi uľahčilo prácu na uvádzaní Biblie do praktického života kresťana.
Našou najväčšou modlitbou pred našou cestou do Ghany bolo, aby sme boli užitoční a naozaj nápomocní práci, ktorá sa v Ghane robí. Keď sme do Ghany dorazili, táto otázka nás až ťažila, pretože sme nevedeli, či dokážeme pomôcť a či má zmysel, že sme tam prišli. Na konci sme si však uvedomili, že nás Pán Boh viedol tak, že sme mohli za sebou zanechať nejaký ten kúsok práce, ktorá mala zmysel a za to sme veľmi vďační. Viacerí na našom poslednom spoločnom stíšení povedali, že vnímali, že Božie vedenie pre nás bolo perfektne časovo naplánované, pretože sme prišli práve v čase, keď našu pomoc veľmi potrebovali. Chvála Bohu za to! Vďaka, ktorú sme videli u našich ghanských kolegov, v nás tiež vyvolala vďaku a chválu voči nášmu Bohu.
Náš pobyt v Afrike nás silne ovplyvnil najmä v tom, ako vnímame realitu života, toho, čo máme, toho, čo si často krát ani nevážime a berieme to ako samozrejmosť. Sme veľmi radi a vďační, že sme mali takúto príležitosť nahliadnuť do života inej, pre nás pomerne vzdialenej kultúry a tiež bežného života misionárov. Chvála za to nášmu Pánovi a vďaka všetkým, ktorí nám to umožnili.

Posledná úprava (Streda, 16 Január 2013 18:15)

 

Hľadať