Kategória: Príbehy

Príbehy o tom, ako služba misionárov Wycliffe ovplyvňuje životy ľudí.

Publikované

Od hľadania pravdy k prekladu Biblie

Moufida* si zamilovala Ježiša prostredníctvom čítania Biblie, keď sa snažila hľadať pravdu. Teraz je súčasťou tímu, ktorý sa venuje prekladu Biblie, aby mohlo čoraz viac Teldiánov* objaviť život, aký ona už spoznala.

„Moji priatelia kresťania ma raz pozvali na pláž, kde mali bohoslužbu s Večerou Pánovou,“ spomína Moufida. „Zaplávali sme si, a potom na brehu otvorili Bibliu a ukázali mi, ktorá stať sa bude čítať. Bol to verš z Lukáša, 22:19: ´Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás.´ A ja som sa v duchu preniesla do hornej siene, tam, kde Ježiš sedel s učeníkmi. V tom momente som bytostne precítila, čo pre Ježiša znamenalo, že Jeho telo sa bude lámať na kríži kvôli mne. Ako som čítala, videla som zároveň svoje hriechy a začala som nad sebou plakať a plakala som stále viac. Ale napokon mnou postupne prebehli vlny radosti.“

Moufida vyrastala ako moslimka. Od hľadania pravdy o kresťanoch sa napokon dostala k prekladu Biblie.
Foto: Marc Ewell – moslimská žena v tradičnom odeve

Moufida, čo znamená „niekto užitočný“, sa narodila v Severnej Afrike a vychovali ju ako teldiánsku moslimku. Biblia zohrala kľúčovú úlohu v procese, ktorý vyvrcholil v tej chvíli stretnutia na pláži, keď, ako hovorí: „Uvedomila som si celým srdcom i mysľou, čo pre Ježiša znamenalo umrieť.“ Odvtedy už celé desaťročia zohráva Biblia dôležitú úlohu v jej živote, ktorý spolu s manželom venujú malej, ale rozvíjajúcej sa Teldiánskej cirkvi. Keďže Moufida zažila na vlastnej koži, že Biblia je „živá a účinná“ (Hebrejom 4:12), rozhodla sa zapojiť do tímu prekladateľov Písma do jej materinského jazyka, aby aj ďalší ľudia z jej národa, ktorý je prevažne moslimský, mohli spoznať Ježiša.

Chcela som, aby ich vyhostili z krajiny

V mladšom veku Moufida pracovala ako učiteľka angličtiny. „Príčinou, že som skutočne spoznala Krista, bolo, že som sa nahnevala na mojich kolegov,“ spomína si. „Niektorí z nich boli cudzinci a ešte k tomu kresťania. Chystala som sa ich udať, aby ich vyhodili z krajiny. Ale ešte predtým som sa chcela uistiť, že to, čo som o nich počula, je pravda. Preto som prijala pozvanie na ich modlitebné stretnutie. Na tom stretnutí čítali z tejto knihy, ale vôbec mi to nedávalo zmysel. No vidiac ich život, zistila som, že majú niečo, čo som chcela aj ja, hoci som nevedela, čo to je.“

Moufida svojich kolegov neudala. Namiesto toho sa postupne spriatelila s nimi a zároveň s knihou, podľa ktorej žili – s Bibliou.

Odkaz na „knihu“

Po určitej dobe sa títo priatelia spýtali Moufidy, či by nechcela s nimi študovať kresťanskú etiku. „Pomyslela som si, prečo nie, chcela by som o nej niečo vedieť. Hoci som nevedela, že kresťania  vôbec nejakú etiku majú…,“ hovorí Moufida, „ale chcela som to zistiť.“ Počas diskusie o láske a odpustení poukazovali na to, čo o tom hovorí Biblia. Moufida si spomína, že vždy sa odvolávali na Bibliu. Aby som si to mohla aj ja sama pozrieť v Biblii, poprosila som o jeden jej výtlačok. Onedlho si Moufida uvedomila, že sa Biblii venuje stále viac a viac. „Nielenže všetko, čo som v nej čítala, dávalo zmysel,“ vysvetľuje, „ale keďže som sa presvedčila, že podľa nej aj žijú, mala som dobrý dôvod, aby som slovám v nej uverila. Videla som, ako si navzájom odpúšťajú, ich nežnosť a vďačnosť. A vďaka tomu som tejto knihe uverila.“

Zamilovaná do Ježiša

„Časom som si Ježiša a jeho učenia zamilovala aj ja,“ hovorí Moufida. Ale to ju vyľakalo. „Túžila som žiť podľa toho, čo píše Biblia,“ vysvetľuje „ale zároveň som si uvedomila, že sa to nedá bez toho, aby som prijala Ježiša do svojho života. A to by bolo pre teldiánsku moslimku veľmi ťažké. Tak som sa rozhodla nechať všetko tak. No nielenže som to nedokázala, ale každé ráno som sa budila s myšlienkou na Ježiša.“

Tak sa Moufida rozhodla, že začne študovať Bibliu podrobnejšie. „Keď som štúdium ukončila, dokonale som sa presvedčila, že Ježiš je skutočný, živý a jediný spôsob, ako prísť k Bohu. Jedine Ježiš mi môže priniesť spasenie. Hoci mysľou som už uverila, moje srdce zostalo nezmenené.“

Napokon Moufidu pozvali jej kresťanskí priatelia na pláž, kde mali bohoslužby s Večerou Pánovou. Tam čítala z Lukáša 22:11: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás.“ Moufida sa rozplakala, ale keď celou svojou bytosťou prežila zázrak nového života v Ježišovi, plač vystriedala radosť. „A vedela som, ako i moji priatelia, že smiem prijať Večeru Pánovu.“

Čo je cirkev?

„Keď som sa do Biblie zahĺbila ešte viac, môj život sa začal premieňať,“ hovorí Moufida. „Raz sa kazateľ na konci kázne spýtal: ´Milujete svoju cirkev? Chceli by ste v nej slúžiť?´ A ja som si zrazu uvedomila, ako prikyvujem: Áno, áno, áno. A potom som sa zamyslela: A čo je vlastne tá cirkev?“

„Toto sa dialo v čase, keď v krajine neboli vôbec žiadni veriaci. Tak som išla za mojím priateľom – kresťanským učiteľom a hovorím mu: Chcela by som slúžiť v cirkvi, ale…čo vlastne znamená cirkev? A potom mi Pán v Biblii začal ukazovať svoj úmysel pre túto krajinu: Že tam vznikne cirkev, budú ju viesť Teldiáni, a že Božie slovo bude v jazyku tejto krajiny.“

Miestna cirkev používa miestny jazyk

Už desaťročia Moufida a jej muž, (ktorého opisuje ako veľkého evanjelistu, keďže hneď v prvých minútach stretnutia s kýmkoľvek neznámym rozpráva o Ježišovi), majú v malej, ale rozvíjajúcej sa teldiánskej cirkvi kľúčové postavenie.

Daniel, mladý muž, vedúci prekladateľského tímu do teldiánskeho jazyka, si všimol, že Moufida toho v živote zažila veľa. Jednou z vecí, ktorú Moufida spozorovala, že ju miestna cirkev veľmi potrebuje, je Biblia v miestnom jazyku. „Najprv som čítala Bibliu v angličtine, ale väčšina ľudí nehovorí po anglicky a mnohí majú zase problém porozumieť klasickej arabčine. Veľa ľudí v mojom okolí rozpráva len teldiánskym jazykom,“ hovorí Moufida. „Ako môžem rozprávať o Ježišovi jazykom, ktorému nerozumejú? Ale ako by som ich mohla len tak ignorovať? Preto som sa rozhodla pridať do tohto projektu, aby raz mohol teldiánsky národ čítať alebo počúvať Bibliu v jazyku, ktorým bežne hovorí a je jeho srdcu blízky. Pretože ak títo ľudia porozumejú tomu, čo hovorí Biblia, potom môžu prijať Ježiša a následne sa o ňom zdieľať s inými ľuďmi.“

V tejto kultúre nastáva očividná zmena

V čase, keď Moufida vyrastala, bola klasická arabčina rečou médií i politikov. Ale v súčasnosti TV programy a politici používajú teldiánsky jazyk. „V tejto kultúre nastáva očividná zmena,“ poznamenáva Daniel. „A všetci v tejto krajine rozprávajú teldiánsky, čím sa táto jazyková komunita stáva významnou.“ Tieto zmeny urýchlila Arabská jar v severnej Afrike a na Blízkom Východe, čo otvorilo mnohé ďalšie príležitosti. Tím plánuje distribuovať preklady prostredníctvom mobilnej aplikácie, takže ľudia budú môcť čítať a počúvať slová z Biblie cez svoje telefóny. „Keď pôjdu verejnou dopravou, len si vyberú mobil a môžu čítať alebo si nasadiť slúchadlá a počúvať. Takéto využitie je bez obmedzení,“ poznamenáva Moufida.

Foto: Marc Ewell – žena číta Písmo vo svojom jazyku cez mobilnú aplikáciu

Prenasledovanie teldiánskych kresťanov, ktoré sa často deje priamo cez ich rodinných príslušníkov alebo cez miestne autority, postupne ustupuje. Moufida ho zažila len niekoľko týždňov po tom, ako sa stala kresťankou. Daniel však poznamenáva, že evanjelizácia je tu v určitom zmysle menej náročná ako v Spojenom kráľovstve, kde chodil na univerzitu. „Už len ľudí priviesť k tomu, aby počúvali evanjelium, vyžaduje v UK veľa úsilia. Ale tu, ak si kresťan, ľudia sa túžia s tebou o tom rozprávať. Ak si navyše kresťan s moslimským pôvodom, hoci ich to môže trochu šokovať a nahnevať, tiež chcú o tom rozprávať. A to otvára dvere pre teldiánsky preklad. Je to ale riskantné kvôli prenasledovaniu. Ľudia sú však skutočne hladní a prichádzajú k viere. O niečo náročnejšie je potom pomôcť im v duchovnom raste a spoznávaní Božieho slova.“

Modlím sa za to, aby preklad priniesol úžitok

Revízia Novej zmluvy, ktorá sa v súčasnosti kontroluje a overuje, sa blíži k svojmu záveru. „Nechcem, aby preklad zostal na poličke,“ hovorí Moufida. „Modlím sa, aby ju ľudia čítali. Dôverujeme Bohu, že ľudia, ktorí hľadajú Pravdu, sa k prekladu dostanú. Je ťažké nájsť pravdu, keď nemáte Bibliu vo vašom jazyku. Ale ak skutočne túžite po Pravde a hľadáte, nájdete ju. Prosím vás, modlite sa za to, aby ľudia našli Ježiša i za tých, ktorí sa rozhodli stať Jeho učeníkmi,“ uzatvára Moufida. „Boh mi pred vyše 30 rokmi ukázal, že túži po cirkvi, vedenej Teldiánmi. Haleluja! Teraz ju skutočne vedú Teldiáni! A vďaka aj vašej pomoci môžu mať Božie Slovo v jazyku svojej krajiny.“

Miestna cirkev sa raduje, že bude môcť používať preklad Biblie a vďaka tomu osloviť viac ľudí

„Bolo skutočne dôležité, aby miestna cirkev vnímala, že tento preklad je určený pre ňu,“ hovorí Daniel, vedúci tímu teldiánskych prekladateľov. „Pretože len cez miestnu cirkev sa môže tento preklad dostať aj medzi nekresťanov v tejto krajine. Preto sme najskôr začali zbierať finančné prostriedky na tento preklad medzi miestnymi veriacimi a až potom sme oslovili darcov aj zo zahraničia. Chválim Boha za štedrosť tejto drobnej miestnej cirkvi, že napriek ťažkej ekonomickej a duchovnej situácii a v prostredí, kde sa väčšina cirkvi stretáva len v domovoch a nemá veľký rozpočet, dokázala vyzbierať nemalú čiastku.“ 

Aj keď je to len zlomok financií potrebných na dokončenie tohto projektu, je veľmi kľúčový. Je to totiž jasný dôkaz toho, že miestna cirkev netrpezlivo očakáva preklad Biblie, ktorý im pomôže osloviť oveľa viac ľudí.

Ak aj vy patríte medzi podporovateľov prekladu Biblie alebo sa nimi chcete stať, spolu s teldiánskymi veriacimi sa stávate súčasťou Božej misie, kde všetci spoločne pracujeme na tom, aby mohli všetci ľudia na Zemi čítať o Ježišovi vo svojom rodnom jazyku.

Za čo sa môžeš modliť

Vďaka Bohu za Moufidu, Daniela a teldiánsky tím. Modlime sa za jednotu a súdržnosť v ich spoločnej práci.

Prosme, aby teldiánsky preklad pritiahol k Ježišovi čo najviac ľudí.

Prihovárajme sa na modlitbách za teldiánsku cirkev, aby sa čo najviac rozvíjala, a aby nový preklad povzbudzoval veriacich k prehĺbeniu vzťahu s Ježišom a k jeho nasledovaniu.

*všetky mená a názov jazyka boli zmenené kvôli bezpečnosti tých, ktorí sa na preklade Biblie do tohto jazyka podieľajú

Publikované

LEGO pre Afriku

Napísal: Jaro Tomašovský

Kvôli zachovaniu bezpečnosti pracovníkov a ľudí z miestnej komunity v článku
nepoužívame ich pravé mená, ako ani názov jazykovej komunity a nezobrazujeme ich fotografie.

LEGO, jednoduchá skladačka, z ktorej sa dajú poskladať aj tie najzložitejšie konštrukcie. Pre mnohé deti na Slovensku sa stala samozrejmosťou. V roku 2014 sme pripravovali prvú návštevu Paula Machiru z Kene na Slovensku. Riešili sme mnoho detailov, keď sa ma medzi rečou Paul opýtal, či sa dá na Slovensku zohnať LEGO a či je to veľmi drahé? Samozrejme som sa spýtal, na čo by ho potreboval. Paul pracuje v BTL Keňa (Wycliffe Keňa) v oblasti budovania strategických partnerských vzťahov, no vo voľnom čase pracuje s deťmi v nedeľnej besiedke ako ordinovaný kazateľ. LEGO chcel použiť na niečo podobné ako nám dobre známy LEGO Projekt. Vtedy sa zrodila myšlienka urobiť zbierku LEGO počas Paulovych prezentácií na Slovensku. Netušili sme, akú to bude mať odozvu u našich ľudí.

Priznám sa, Slováci nás milo prekvapili. Vyzbierali sme dva veľké kufre plné stavebníc LEGO a iných podobných skladačiek. Bolo toho viac, ako sme čakali, viac ako Paul zamýšľal použiť pre svoj plán a viac, ako sa dalo na jeden krát odviezť do Kene. Bol to pre nás nesmierny zážitok vidieť malé deti, ako prinášajú svoje stavebnice, aby sa podelili s deťmi z Afriky, alebo vidieť osobnosti ako napríklad hokejistu Michala Handzuša, ktorý podobne ako mnohí iní, daroval novučičké nepoužité stavebnice. Je to príjemná starosť, keď môžeme obdarovať viacerých ako sme plánovali. Keď sme uvažovali, kam poslať vyzbierané hračky, zhodli sme sa, že kresťanská škola v komunite Omba je tou správnou voľbou.

Pri plánovaní našej návštevy do Kene v septembri 2015 sme však netušili, že budeme mať privilégium odovzdať zbierku LEGO deťom v Ombe osobne. Jedná sa totiž o oblasť, ktorá je nestabilná a občas i nebezpečná – aj preto sme nútení používať pseudonym Omba namiesto skutočného názvu tejto komunity. Pán Boh nám však zvláštnym spôsobom otvoril dvere a my sme na dva dni mohli zavítať do tejto suchom skúšanej oblasti.


Keď deti uvideli blížiace sa auto, nadšene nás pribehli vítať – to ešte netušili, že z auta vystúpia 4 belosi. Z ich výrazov tváre bolo jasné, že mnoho belochov vo svojom živote nevideli. Keď však videli, že im z našej strany žiadne nebezpečenstvo nehrozí, osmelili sa a začali si s nami podávať ruky. Počas dňa sme mali možnosť vidieť, ako sa učia, ako sa hrajú, ako si vážia každé sústo jedla, ktoré dostanú. Keď sme im začali rozdávať po triedach LEGO, najprv nevedeli čo s tým. Niektoré začali skladačky ochutnávať. Keď sme im však ukázali, ako sa dajú jednotlivé diely skladať a čo sa z nich dá postaviť, pustili sa nadšene do skladania. Niektorých to až tak zaujalo, že sa im nechcelo ani domov odísť a to aj napriek tomu, že v ten deň neobedovali. Väčšina detí pochádza z veľmi chudobných rodín a tak je často obed v škole jediným jedlom, ktoré počas dňa dostanú. No škola zápasí s nedostatkom financií, preto sa stáva, že ani na ten jeden obed nezvýšia peniaze. Jediné čo deti v ten deň v škole dostali bolo za hrsť pukancov, ktoré sme na poslednú chvíľu pred odchodom z Nairobi kúpili.

Mimoriadnym zážitkom bola pre nás i popoludňajšia návšteva miestnej komunity, kde sa 99,9% ľudí hlási k inému náboženstvu. Napriek tomu si komunita veľmi cení službu našich kresťanských pracovníkov a náčelník vo svojom príhovore skonštatoval, že druháci či tretiaci v našej škole sú vedomostne na úrovni štvrtákov či piatakov na štátnych školách. Počas návštevy sme mali možnosť počuť i vidieť, s čím táto komunita zápasí. Chýba tu akákoľvek infraštruktúra, no ešte pálčivejším problémom je nedostatok vody a jedla. Naša škola je jediným svetlým bodom, ktorý dáva týmto ľuďom akú takú nádej na lepšiu budúcnosť pre ich deti. Na záver návštevy ma vyzvali, aby som sa modlil za ich komunitu, čo som rád urobil.

Keď sme sa vrátili do školy, našli sme tam viacero detí, ktoré prišli naspäť, aby sa mohli pohrať s LEGOm. Skladali a skladali až sa zvečerilo. Učitelia ich museli doslova „vyhodiť“ zo školy so slovami: „Aj zajtra je deň.“ To však už bol deň nášho odchodu a tak zvyšok príbehu máme len z počutia. Keďže v čase našej návštevy Kene v krajine prebiehal štrajk učiteľov, štátne školy boli zatvorené. Staršie deti z komunity Omba, ktoré chodia do štátnych škôl preto zostali doma. Keď sa od svojich mladších súrodencov či kamarátov dozvedeli, že sme do školy doniesli LEGO, rozhodli sa v ten deň pridať k deťom z našej školy. Tak sa stalo, že namiesto 150 žiakov ich prišlo do školy 300. Mnohé z nich by najradšej začali chodiť do „našej“ školy, ale kapacita a počet učiteľov to momentálne nedovoľujú.


Po návrate do Nairobi sme trochu vyspovedali nášho sprievodcu Petra a od neho sme sa dozvedeli, že táto škola je viac, ako len svetlým bodom a nádejou na lepšiu budúcnosť pre deti z Omby. Táto škola je už teraz zdrojom Svetla. Peter sa s nami podelil o nedávny zážitok. Navštívila ho mamička jedného zo žiakov školy. Spýtala sa ho, čím to je, že je k jej ľuďom taký milý a vľúdny a to i napriek tomu, že títo ľudia k nemu neboli vždy veľmi prívetiví. Peter jej povedal, že sa tejto láske učí od Boha, ktorý tak miloval ľudí, že dal svojho Syna, aby im svojou smrťou a vzkriesením vybojoval záchranu. Nato sa ho žena opýtala:

„Kde by som sa o tvojom Bohu mohla dozvedieť viac?“

„V Biblii“, znela Petrova odpoveď. Na to sa jej spýtal: „Vieš čítať po swahilsky?“ (Preklad Biblie do jazyka Omba totiž ešte len prebieha – pozn. autora)

„Tak trochu, zohnal by si mi swahilskú Bibliu? Ale prosím ťa, nikomu to nehovor, hlavne nie môjmu manželovi – my sme iného náboženstva.“

Tak sa stalo, že táto žena začala čítať Bibliu počas krátkych návštev školy, keď prišla po vyučovaní po syna. Po niekoľkých týždňoch sa stalo, že jej syn neprišiel do školy. Keď sa neobjavil niekoľko dní, Peter aj s chlapcovým učiteľom sa rozhodli rodinu navštíviť. Zistili, že ich syn je vážne chorý. Chlapcovi nepomohla ani návšteva miestneho šamana a jeho rodičia boli zúfalí. Prosili Petra o pomoc a ten nezostal nič dlžný svojmu menu. Povedal:

„Nie sme lekári, ale poznáme Boha, ktorý má moc vyliečiť každú chorobu. Môžeme Jeho poprosiť v modlitbe o pomoc. Chcete, aby sme sa modlili?“

„Áno“, znela odpoveď rodičov.

Tak sa Peter i chlapcov učiteľ modlili a prosili Pána Boha o uzdravenie pre toto dieťa a On sa k ich modlitbe priznal. Chlapec prišiel na druhý deň do školy zdravý. Asi o týždeň neskôr prišiel do školy aj jeho otec. Vyhľadal Petra a povedal mu:

„Nič podobné som v živote nezažil. Tvoj Boh má úžasnú moc. Ako by som sa mohol viacej dozvedieť o tvojom Bohu?“

„Z Biblie“, znela Petrova odpoveď. „Vieš čítať po swahilsky?“

„Tak trochu, zohnal by si mi swahilskú Bibliu? Ale prosím ťa, nikomu to nehovor, hlavne nie mojej žene – vieš, my sme iného náboženstva.“

Modlite sa spolu s nami, za týchto manželov i za celú túto komunitu, aby mohli spoznať Boha, ktorý ich miluje rovnako ako nás, aby preklad Biblie do jazyka Omba mohol napredovať a aby škola, ktorú sme navštívili, sa mohla rozrastať a prinášať viac svetla do životov týchto ľudí. Ak by ste chceli pomôcť aj inak, ako modlitbami, dajte nám vedieť. Kontaktný formulár nájdete v časti Kontakty.

Publikované

O svetle v Ombe

Napísala: Lenka Timková

Všetky mená a názov jazykovej skupiny v článku sú zmenené kvôli bezpečnosti členov komunity a pracovníkov v Ombe. Všetky fotografie sú ilustračné a nezobrazujú osoby ani život ľudí z Omby.


V malom meste na východe Kene sa pred 38 rokmi narodila Adab. Vyrastala v prašnom prostredí polopúšte v mimoriadne skromných podmienkach medzi tými, ktorí vyznávajú iné väčšinové náboženstvo. Jej rodičia dbali o to, aby verne nasledovala vieru svojej komunity. Naučila sa, k čomu ju viedli doma aj v škole. Úspešne ukončila základnú školu, stretla muža rovnakého vierovyznania a vstúpili spolu do manželstva. Mali spolu dve deti. Po krátkom čase jej manžel spáchal trestný čin a zavreli ho do väzenia. Adab bola dovtedy matkou v domácnosti, ako je to bežné u žien z týchto komunít. Bez živiteľa rodiny zostala sama s dvoma deťmi bez prostriedkov. Hľadala pomoc na rôznych miestach, ale nenašla ju. Dostali sa tak do núdze, akú predtým nepoznali.

V oblasti, kde Adab žila, pôsobila kresťanská učiteľka Carol a misionár Daniel z Africkej vnútrozemskej cirkvi. Carol sa dozvedela o Adab a navštívila ju. Poskytla jej útočisko a keď to bolo možné, aj materiálnu pomoc. Daniel organizoval biblické vyučovanie spojené s kurzom šitia. Adab prišla na jeho hodiny. Dozvedela sa o Pánovi Ježišovi Kristovi, uverila v Neho a začala Ho nasledovať. Stala sa jednou z prvých kresťaniek v komunite Omba. Na Danielových hodinách sa dozvedala o kresťanskom spôsobe života. Postupne sa učila šiť. Daniel prisľúbil, že najlepší žiak v triede dostane šijací stroj. Adab sa veľmi snažila a nakoniec sa jej to podarilo. Z Božej milosti skončil šijací stroj v jej rukách. Po skončení tohto kurzu bola pevnejšia vo viere a zároveň mala niečo, čo jej umožnilo postarať sa o svoju rodinu. Začala podnikať ako krajčírka v meste, v ktorom sa narodila.

So zmenou viery však prišli aj zmeny postojov a správania sa jej okolia. Matka, bratia, aj ostatní príbuzní boli pobúrení. Rozhodli sa, že ju prinútia vzdať sa Krista a vrátiť sa späť k viere svojej rodiny. Pri spoločných stretnutiach ju trestali a kruto bili. Nakoniec sa rozhodli, že jej vezmú deti. Zdrvená a skľúčená Adab sa však napriek svojej bolesti Krista nevzdala.

Po čase sa jej manžel vrátil z väzenia. Dozvedel sa o tom, že sa z nej stala kresťanka. Vyhľadal ju, aby sa dozvedel, či je to pravda. Keď mu to potvrdila, dal jej na výber. Buď prestane byť kresťankou, alebo sa môže považovať za rozvedenú. Adab zapretie svojej viery odmietla, a tak ju jej manžel prehlásil za rozvedenú.

Prvý krok

V tom čase sa vodcovia komunity Omba rozhodli, že požiadajú vedenie organizácie Wycliffe v Keni (BTL) o pomoc s vyučovaním ich detí a dospelých. Uvedomili si, že spôsob, ako sa dostať z chudoby, je dosiahnuť aspoň základné vzdelanie. To je prvý krok k tomu, aby si našli prácu či dostali sa do vlády. Bez zástupcov v miestnom zastupiteľstve nemá kto obhajovať ich vlastné záujmy. Stretnutie s vedením organizácie sprostredkoval misionár Daniel. Poznal sa s pracovníkmi v BTL a rád to vybavil. Roky hľadal spôsob, ako sa dostať bližšie k ľuďom z tejto komunity, ale jeho snahy mali len malý dopad. Wycliffe by mohol týmto ľuďom zabezpečiť aj evanjelium v ich vlastnom jazyku. Stretnutie prebehlo úspešne. Komunita vyčlenila pre organizáciu časť svojho pozemku a BTL postavila na tomto území základnú školu. Začali sa práce na rozvoji miestneho jazyka, rozbehlo sa vyučovanie a zahájil preklad Biblie.

Počas tohto procesu Daniel zoznámil Adab s pracovníkmi BTL. Bolo to radostné stretnutie spojené s plánovaním vzájomnej spolupráce. Adab bola pre BTL jedným zo vstupných bodov k ľuďom z tejto komunity a sprievodkyňou na cestách pre ňu dobre známymi miestami. Pomáhala im a stále pomáha pri kontrole prekladu Biblie do jazyka Omba.

Odozva

Jej rodina sa časom presvedčila o úprimnosti jej viery, a tak získala z ich strany isté prijatie. Vrátili jej aj deti. Adab v súčasnosti navštevuje cirkevný zbor Východoafrickej apoštolskej cirkvi (EAPC), kde pôsobí ako tajomníčka pre prácu s dorastom. Čelí mnohým výzvam, ako aj osočovaniu zo strany svojho staršieho syna Ramiho. Kedykoľvek sa dostane do finančnej tiesne, vyčíta jej toto „bláznivé“ rozhodnutie stať sa kresťankou, čím podnietila otca k rozvodu. Rami často uteká z domu k otcovi. Po nejakom čase sa zase vracia späť. Pravdepodobne kvôli vplyvu členov jeho vzdialenejšej rodiny nedávno prestal navštevovať cirkevný zbor EAPC. Mladší syn, Tawil, je zakorenený vo viere. Modlitbou Adab je, aby Pán Boh zachránil jej staršieho syna a mladší syn zotrval vo viere v Ježiša Krista aj keď dospeje. Adab sa zapája do zvestovania evanjelia ženám z jej komunity. Používa pri tom Novú zmluvu a rozprávanie biblických príbehov. Niektoré zo žien už uverili v Krista a rozhodli sa Ho nasledovať.

Ester

Jednou z nich je Ester. Pred niekoľkými rokmi sa s ňou rozviedol manžel. Dôvodom bolo, že s ňou chcel mať aspoň desať detí, ale ona mu ich dokázala porodiť len šesť. Poslal ju preč a oženil sa s inou ženou. Po tom, čo sa ocitla bez prostriedkov aj so svojimi šiestimi deťmi, musela hľadať spôsob, ako sa o ne postarať. Začala ľuďom pomáhať na farmách. Jedného dňa ju priateľka pozvala na večer rozprávania biblických príbehov. Ako obvykle, viedla ho Adab. V ten večer rozprávala príbeh o žene z Druhej knihy kráľov zo štvrtej kapitoly. Ester sa dozvedela o žene, ktorá prišla prosiť Elizea o pomoc. Elizeus spravil zázrak a ona mohla splatiť svoje dlhy. Tento príbeh Ester oslovil. Po skončení stretnutia sa opýtala Adab, či jej Boh môže pomôcť. Modlili sa spolu a Ester prijala Krista. V súčasnosti už žije vo svojom malom dome a ďalšia biblická skupinka sa stretáva u nej doma. Pán Boh si ju používa na zvestovanie ženám, ktoré majú problémy v manželstve.


Faith

Ďalšou zo žien je Faith. Pod hranicu chudoby sa dostala po tom, čo jej manžela uväznili za krádež. So svojimi siedmimi deťmi hľadala útočisko v dome svojho brata. On im však nevedel pomôcť, preto ich poslal preč. V tejto situácii sa stretla s Adab. Zavolala ju na stretnutie žien. Tu si Faith vypočula príbeh o žene trpiacej krvotokom (Lukáš 8, 40 – 48). Uverila v Krista a prijala Ho za svojho Spasiteľa.

Potrebujú pomoc

Pán Boh používa rôzne spôsoby, ako sa priblížiť k ľuďom z komunity Omba. Misionárov, ľudí z miestnej komunity, cirkevné zbory na tomto území aj kresťanské organizácie. Všetci pôsobia spoločne. Pomáhajú aj cirkvi a jednotlivci na Slovensku. Modlia sa za toto miesto a prispievajú finančnými darmi. V máji 2016 prebehol v Banskej Bystrici dobročinný „Beh partnerov v nádeji“, ktorého výťažok sme poslali na misijnú prácu na tomto mieste.

Pomôcť môžete aj vy. Svojimi modlitbami, ktoré sú pre našich kenských kolegov veľkým povzbudením. Často čelia ťažkostiam a duchovným útokom. Môžete sa modliť aj za Adab a jej službu. Nesie veľké bremeno pri oslovovaní žien z komunity Omba. Modlite sa za Ester, Faith a ďalšie ženy, ktoré uverili v Krista skrze Adab. Modlite sa za rozvoj narastajúceho počtu biblických skupiniek medzi ženami, za vyučovanie na základnej škole, vyučovanie pre dospelých a stavbu strednej školy, ktorá bude čoskoro potrebná. Ďakujme Bohu za Daniela, ktorého použil na to, aby otvoril dvere pre BTL k ľuďom na tomto mieste a za pracovníkov z BTL, ktorí nasadzujú vlastné životy, aby slúžili týmto ľuďom.

Ak by ste mali záujem túto službu podporiť finančne, pošlite, prosíme, svoj príspevok na číslo účtu v tvare IBAN: SK84 8330 0000 0026 0071 1171. Nevyhnutné je zadať variabilný symbol 405. Bez neho nevieme príspevok identifikovať.

Ak chcete dostávať správy o práci na mieste Omba, pošlite nám svoj email na adresu info@wycliffe.sk. Budeme vám ich posielať dva až štyrikrát ročne. Dozviete sa o zmenách, ktoré Pán Boh koná medzi ľuďmi v Ombe. Ďakujeme!

Informácie o projekte Omba nájdete aj tu.

Zasadené semienko Božieho slova a dobré vzťahy, ktoré sú vytvorené s touto komunitou, nesmieme nechať vyhynúť.

Publikované

Od ateizmu k prekladu Biblie

Napísala: Mary Tindall, Nemecko
Preklad: Wycliffe Slovakia
Fotografie: Dale Peacock

Kvôli zachovaniu bezpečnosti spomínaných postáv v článku používame pseudonymy a nezobrazujeme ich tváre.


Vyrastajúc v neslobodnej západoázijskej krajine, Reza nikdy neprijal islam, ktorý je väčšinovým náboženstvom tejto krajiny. Naopak, považoval sa za ateistu. Na pôde svojej vysokej školy otvorene vyjadroval svoje názory. Jedného dňa upútali jeho sekulárne postoje pozornosť polície. Zabavili mu knihy a tajne ho odvliekli do väzenia. Jeho rodičia ho tri mesiace hľadali.

Nakoniec sa Reza vrátil domov s podliatinami na tvári a s poznaním, že nie je v bezpečí vo vlastnej krajine. „Zišiel si z cesty,“ – povedal jeho otec. „Nepatríš do tejto spoločnosti.“

Krátko potom Reza ušiel do Strednej Európy, kam prišiel ako utečenec. Usadil sa v Nemecku a našiel si prácu vo fast foode. Tu stretol svojich ďalších druhov, utečencov. Jeden z nich takmer denne po dobu dvoch rokov otvorene hovoril s Rezom o svojej kresťanskej viere. „Boh má s tebou plány,“ – povedal Rezovi. „Ja, moja rodina a môj cirkevný zbor sa za teba budeme modliť.“

V tej dobe si Reza jeho slová nepripúšťal k srdcu. Jeho mama sa modlila za to, aby prijal islam, ale zdalo sa, že jej modlitby jeho život len zhoršovali.

Známa tvár

Približne dva roky po jeho príchode do Európy mal Reza problémy s vízami. Prišiel o svoj byt a povolenie pracovať v Nemecku. Odišiel do utečeneckého tábora. Bol osamelý a znechutený. Raz v noci sa rozhodol, že na čas ujde z preplneného tábora a odíde vlakom do iného mesta. Tam si všimol tabuľu, ktorá informovala o cirkevnom zbore pre ľudí z jeho krajiny.

Reza stále neveril v Boha, ale zo zvedavosti vošiel do budovy. V rohu sa modlila skupina kresťanov. Potom zbadal známu tvár muža z reštaurácie. „Aleluja, Boh k nám priviedol Rezu!“ – povedal. „Modlili sme sa za teba.“ V ten večer Reza otvoril Bohu svoje srdce a začal nasledovať Krista.

V tom čase Reza stretol Roberta, člena Wycliffe, ktorý pracuje s utečencami z jazykovej komunity Elegant. Ich jazykom hovoria približne štyri milióny ľudí z Rezovej krajiny. Robert navrhol Rezovi, aby pomohol pri projekte prekladu Biblie do tohto jazyka a Reza nadšene súhlasil. Tímu sa následne podarilo zabezpečiť Rezovi legálny pobyt v Nemecku, čo mu umožnilo zostať v krajine. Jeden z prvých materiálov, na ktorom pracoval, bol dokument o význame prekladu Biblie. Bol vytvorený so zámerom vysvetliť tímu prekladateľov, prečo je ich práca taká dôležitá.

Napriek tomu, že Reza mal aj naďalej ťažkosti, jeho nová viera mu dodávala silu. „Sledoval som, ako Boh obnovuje vo mne, čo bolo hriechom zničené,“ – hovorí. „Môj život ešte zďaleka nebol niečím, čomu by sme dali prívlastok „normálny“, ale v duši som prežíval úžasnú slobodu. Strach, ktorý som dovtedy mal, zmizol.“

Skúška viery

V uplynulom desaťročí, odkedy sa Reza stal kresťanom, preskúšalo jeho vieru niekoľko ťažkých skúseností. Vo vzťahu s rodičmi prežíval napätie, lebo im nemohol povedať o svojej práci na preklade Biblie. Napriek tomu Reza dúfa, že ho čoskoro navštívia v Európe. To, že nežije vo svojej rodnej krajine, mu tiež nezaručuje bezpečnosť. Aj keď žije ďaleko odtiaľ, ešte stále máva telefonáty uprostred noci. Vyhrážajú sa mu ľudia, ktorým vadí jeho práca. Deje sa to aj v súčasnosti, keď Reza s manželkou vychovávajú svoju dcéru a pokračuje v prekladateľskej práci.


Reza žije v Nemecku v bytovom dome, akým je aj tento.
Koordinuje projekt prekladu Biblie do jedného z jazykov jeho krajiny.

Občas sa hrozby zmenili na realitu. Reza mal suseda, ktorý pochádza z krajiny v blízkosti jeho domoviny. Raz tento sused zazrel Bibliu v Rezových rukách. „Si nasledovníkom Krista?“ – opýtal sa Rezu. Potom ho udrel do tváre a rozbil mu nos. Susedia zavolali políciu, ale Reza odmietol podať žalobu.

O niekoľko rokov neskôr Reza stretol tohto muža na kresťanskej konferencii vo svojom miestnom zbore. Muža tak ohromila Rezova vľúdnosť, že sa stal kresťanom.

„Spomenul som si, že Boh hovorí: Ty rob svoju prácu a ja sa postarám o ostatné,“ – hovorí Reza. „To je to, čo prežívam vo svojom živote s Bohom.“

Keď sa Reza ohliada spätne na to, ako Boh nečakaným spôsobom napĺňal svoj plán v jeho živote, prežíva hlbokú vďačnosť. Hovorí: „Keď som bol ateistom, mal som odpor voči náboženstvu a odmietal som všetko, čo malo náboženský podtón alebo niečo spoločné s Bohom. Takže je to až neuveriteľné, ako mi Boh pripravil celú túto cestu. Avšak pre nášho Boha to nie je nemožné. Preto, keď sa rozprávam s ľuďmi, hovorím im, že toto nie je náboženstvo – je to vzťah.“

Pre Boha je to možné

V priebehu niekoľkých uplynulých rokov Reza prevzal väčšiu úlohu v prekladateľskom projekte do jazyku Elegant po boku Roberta a niekoľkých utečencov z komunity Elegant. V súčasnosti je projektovým manažérom. Navyše, popri jeho práci na plný úväzok dokončuje vysokoškolské štúdium a vedie biblické štúdium vo svojom cirkevnom zbore pre migrantov z jeho krajiny.

Zo všetkých síl sa snaží ubezpečiť ľudí z komunity Elegant, že preklad nie je len verný, ale aj zmysluplný. Hovorí: „Mali by sme pochopiť ich pôvodné zázemie a ich kultúru, pretože potom im môžeme lepšie slúžiť.“ Počas toho, ako prekladá niektoré pasáže Písma z pôvodného hebrejského textu, slová a udalosti mu vystupujú do popredia. „Cítim tam spojitosť s mojou kultúrou, rozumiem tomu a dokážem si to predstaviť.“ Chce, aby aj ľudia z komunity Elegant vnímali túto spojitosť a myslí si, že sú tomu zvlášť otvorení kvôli ťažkostiam, ktoré majú v domovských krajinách a kvôli tomu, že sú utečencami.

„V tom regióne [v mojej domovine] ľudia niekedy nevedia, kde nájsť pravú lásku. Ja som ju našiel – v Biblii. Boh to odhaľuje vo svojich slovách. Nepotrebujeme zbrane; nepotrebujeme množstvo peňazí – len Slovo. Táto kniha prináša oboje: lásku aj pokoj.“

Tím spoločne preložil Evanjelium podľa Jána, Skutky apoštolov, príbeh Jozefa a príbeh Abraháma. Práve prebieha preklad mnohých ďalších častí Biblie. Preložené časti Písma sú distribuované vo forme brožúrok a audio nahrávok na CD. Vysielajú ich v satelitnej televízii aj v rádiu v Rezovej krajine. Tím vytvoril aj webovú stránku, účet na Facebooku, kanál na Youtube a aplikáciu pre iPhone, aby si ľudia mohli stiahnuť texty, audio nahrávky a videá do počítačov a smartfónov.


„Som ohromený. Ľudia z celého sveta si sťahujú túto aplikáciu,“ – hovorí Róbert. „Dokonca aj v Rezovej krajine, kde nie je jednoduché vlastniť iPhone, si ju ľudia sťahujú a používajú ju, čím veľmi riskujú.“

Ale pre mnoho ľudí z komunity Elegant mať Božie slovo vo svojom jazyku stojí za toto riziko. Rovnako tak pre Rezu je zasvätenie svojho života prekladateľskej práci hodné všetkých obetí.

„Mojou víziou je, že naši ľudia spoznajú Boha a zažijú s Ním to, čo som s Ním zažil ja. Mojou túžbou aj snahou je, aby sa o Ňom ľudia dopočuli a spočinuli v Jeho náručí. V Biblii sa píše, že nás nič nemôže odlúčiť od Jeho lásky. Problémy ani vojny. Je to pravda – nič nás neodlúči.“

Originál článku v angličtine nájdete po kliknutí na tento odkaz.

Publikované

História Svetového dňa modlitieb Wycliffe

Prečo je 11. november Svetovým dňom modlitieb Wycliffe?

Cameron Townsend a Leonard Livingston Legters prekročili hranice s Mexikom 11. novembra 1933, pretože Boh odpovedal na modlitby. Bol to začiatok začiatku organizácie Wycliffe – prekladatelia Biblie.

Townsend predtým (1931) dokončil preklad Novej Zmluvy do jazyka Cakchiquel v Guatemale. Počas prípravy alfabetizačno-vzdelávacieho plánu stretol Dr. Moisésa Sáenza, odborníka na vzdelávanie z Mexika. Townsend mu vysvetlil svoju filozofiu vzdelávania miestnych indiánov takto: “Pomôžme im naučiť sa čítať v ich jazyku aby sa stali hrdými na svoj jazyk i kultúrne dedičstvo. Dajme im Bibliu, aby mohli byť oslobodení od zlozvykov a povier. Naučme Indiánov učiť Indiánov a umožnime im postaviť sa na vlastné nohy.” Toto na Sáenza urobilo dojem a tak Townsendovi poslal list, ktorým ho pozval, aby začal podobnú prácu v Mexiku.

Keď sa Townsend v roku 1933 zotavoval z tuberkulózy, navštívil ho jeho nadšený podporovateľ Leonard L. Legster. Ten sa práve vrátil z Mexika, kde zistil, že: “Je tam aspoň 50 indiánskych kmeňov, ktoré nemajú Bibliu a niektoré z nich sú veľké.” V auguste 1933 na Keswickej Biblickej Konferencii (v USA, štáte New Jersey) sa účastníci modlili za mexických Indiánov, pretože miestne úrady zakázali vstup novým misionárom do krajiny a tí, ktorí tam už v tom čase pôsobili boli značne obmedzovaní. Po modlitbách sa účastníci konferencie zhodli, že Townsend a Legters by mali ísť do Mexika a získať povolenie na preklady Biblie pre Indiánov.

Tak sa tam títo dvaja muži vybrali. Ale pohraničná stráž im nepovolila vstup do krajiny. Townsend a Legters sa začali modliť. Potom si Townsend spomenul, že má pri sebe pozývajúci list od Sáenza. Keď ho podal strážnikom hneď spoznali autora listu, známeho a uznávaného odborníka na vzdelávanie v Mexiku. Rozhodli sa zavolať na úrad v hlavnom meste Mexico City.

Legters a Townsend sa medzitým modlili, spievali a čakali na odpoveď. Tá nakoniec prišla: Áno, môžu vstúpiť do Mexika. Bolo to 11. novembra 1933.

11. november je odvtedy Svetovým dňom modlitieb Wycliffe. Je dobré si znovu a znovu pripomínať, že modlitbami sme začali a jediná cesta, ako ďalej je cez modlitby.

Publikované

Lisovňa

Keď sme pred 6 rokmi navštívili jeden z alfabetizačných projektov v severnej Ghane, zaujala ma malá budova (viď foto) postavená vedľa miestneho alfabetizačného centra. Keď som sa miestneho pracovníka, jedného z prvých absolventov alfabetizačného kurzu – farmára a učiteľa v jednej osobe spýtal, čo je to za budova, hrdo mi odpovedal, že je to ich nová lisovňa orechov šea. Pýtam sa ho: „Načo vám to je?“ Odpovedal mi: „Predtým, ako sme sa naučili čítať a písať, prichádzali výkupcovia šea orechov a za pár drobných od nás vykupovali tieto plody, ktoré sa využívajú v kozmetickom priemysle. No keď sme sa naučili čítať a písať, zistili sme, že naše šea orechy sa dajú lisovať aj tu a cena čistého oleja je oveľa vyššia, ako cena suroviny – teda orechov. Tak sme sa rozhodli vybudovať túto lisovňu a vedľa nej budujeme poradenské centrum pre miestnych farmárov.“ Potešilo ma, že som mohol vidieť aj takýto konkrétny osoh z toho, keď ľudia dostanú písmo a naučia sa čítať. No čo mi tento miestny pracovník povedal hneď na to, ma potešilo ešte viac. Povedal: „Všetko toto robíme nie preto, aby sme my zbohatli. Zisk z lisovne používame na tlač nových učebníc a kníh, ako aj na financovanie učiteľov, ktorí každý večer vyrazia na svojich motorkách či bicykloch do okolitých dedín a učia našich ľudí čítať a písať.“

Pre Afričanov je typické, že takmer nepoznajú pojem osobné vlastníctvo. Všetko patrí komunite. Ak niekto z komunity dostal privilégium naučiť sa čítať, považuje to za svoju povinnosť tým poslúžiť ďalším členom komunity. Bola to pre mňa veľká lekcia z toho, čo znamená byť dobrým správcom zverených darov. Aj my sme dostali veľký dar – máme písmo, ktorým vieme zapísať naše slová i myšlienky. Ale máme ešte väčší dar – máme Písmo, ktoré zachytáva Božie slová a myšlienky pre nás. Otázka je, čo s týmito darmi urobíme?