V ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho.
Kolosanom 1, 16
Papuánsky tanečníci s tradičnými ozdobami – Ilustračné foto – zdroj SIL
„Pôjdeš so mnou do mojej záhrady?“ Neverím vlastným ušiam. Tiyani má záhradu? Tento mladý muž mi občas pomáha pri prekladaní Biblie do jeho rodného jazyka Samo. Odhliadnuc od toho je známy skôr tým, že sa vyhýba akejkoľvek práci, pripisuje veľkú dôležitosť svojmu výzoru a rád popiskuje po pekných dievčatách. Váham, ale Tiyani nepoľavuje: „Poď so mnou, niečo ti ukážem!“ Zvedavý idem za ním po vychodenej cestičke do bušu. Nakoniec dôjdeme k vyčistenému kúsku zeme, kde na nás čaká celá skupina obyvateľov dediny. Tiyani všetko pripravil presne tak, ako je u kmeňa Samo zvykom, keď zakladajú novú záhradu. „Teda naozaj chceš založiť záhradu?“ – „Áno, všetko som pripravil, uvidíš.“
Tiyani začína slávnostnú ceremóniu tým, že vezme jednu palicu a pevne ju zapichne do zeme. Obvykle potom nasleduje zaklínací rituál: Jeden z mužov rozžuje kôru z určitého druhu stromu, obehne vymedzenú záhradu, vypľuje kôru a povie zaklínaciu formulku. Ešte som nezažil, že by nejaký príslušník komunity Samo založil záhradu bez tejto ceremónie, keďže títo ľudia sú animisti, veria v duchov, a táto ceremónia má nakloniť ich priazeň. Ale tentokrát je všetko ináč. Tiyani vytiahne palicu späť zo zeme, podrží ju v obidvoch rukách, zdvihne svoje oči k nebu a modlí sa: „Bože, viem, že ty môžeš túto záhradu ochrániť. Ty vieš aj, že my potrebujeme jesť. Moja posledná záhrada sa nevydarila. Prosím, staraj sa ty o moju záhradu. Prosím ťa v mene Ježiš. Amen.“
Neskôr som išiel k Tiyanimu a spýtal sa ho? „Ako si na to prišiel, takto zmeniť tú ceremóniu? Kto ti to povedal?“ Pozrel sa na mňa: „Ty si to bol!“ Neprestávam sa diviť. Ja som ho vraj k tomu priviedol vynechať zaklínaciu formulku a namiesto toho sa modliť k Bohu? Tiyani mi vysvetľuje: „Áno, keď sme prekladali list Kolosanom. Tam v prvej kapitole sa píše, že Boh stvoril všetko. Ak to urobil, potom má úplne najväčšiu moc. A ja chcem byť tam, kde je najväčšia moc.“
Onedlho potom sme ja a moja žena odišli na dovolenku do našej vlasti a do dediny kmeňa Samo v Papue Novej Guinei sme sa vrátili až o niekoľko mesiacov neskôr. Keď sme Tiyaniho opäť stretli veľmi nás zaujímalo, ako to dopadlo s jeho záhradou, preto naša prvá otázka na neho sa týkala práve jeho záhrady. Tvár sa mu rozžiarila, keď odpovedal: „To bola tá najlepšia úroda, akú som kedy mal. Všetci sa ma pýtali, akú zaklínaciu formulku som použil, že som mal takú bohatú úrodu. Tak som im povedal, že som nepoužil žiadnu. Len som sa modlil a Boh to všetko nechal narásť.“
„On stvoril všetkých ľudí na zemi z jedného muža, Adama a umožnil im bývať na celom zemskom povrchu. Pre každý národ určil ako dlho a kde majú žiť.“ Skutky 17,26 – parafráza podľa Nádej pre každého
Foto: Marc Ewell
Ich malá dedinka leží v dlhom úzkom údolí niekde na juhovýchode Ázie. Obyvatelia toto údolie nikdy neopúšťajú, prečo by aj? Ale cudzinci prišli do údolia a tí priniesli jednu knihu. Niektorí obyvatelia dediny súhlasili, že pomôžu pri preklade tejto knihy do svojho jazyka. Načo? Veď uvidíme!
Malá skupinka obyvateľov dediny prechádza verš po verši cez knihu Skutky apoštolov. Jeden z cudzincov, pracovník Wycliffe, im pri tom pomáha. Podporuje ich ako exegét a poradca. Prišli až po 17. kapitolu, verš 26: „…Pre každý národ Boh vopred určil ako dlho a na ktorom území má žiť.“ Ázijčanom, ktorí sedia spolu s poradcom okolo veľkého stola, odrazu vyhŕknu slzy.
Poradca je do textu tak zahĺbený, že zo začiatku si vôbec nevšimne, čo sa okolo neho deje. Ale potom jeden z mužov začne rozprávať: „Tento verš mení všetko! Aké povzbudenie! Vieš, ty nám stále vysvetľuješ veci, o ktorých sme my ešte nikdy v živote nepočuli. Často sa vtedy cítime takí menejcenní. Ako keby bol Boh na nás jednoducho zabudol. Ale tu je napísané, že Boh nás už dávno poznal a že na nás nikdy nezabudol. To som tak rád!“
Aj iné časti Skutkov apoštolov urobili na nich hlboký dojem. Doteraz ich národ žil úplne izolovane v údolí a odmietal kontakt s okolitým svetom. Ďaleké cesty apoštola Pavla ich priviedli k zamysleniu. Nemohol by aj ich národn vyslať nejakých ľudí ako misionárov k susedným národom?
Zaoberanie sa Božím Slovom mení týchto ľudí a ich zmýšľanie. Hlboko v ich srdci narástlo želanie nasledovať príklad apoštola Pavla a niesť evanjelium k druhým ľuďom.
Moufida* si zamilovala Ježiša prostredníctvom čítania Biblie, keď sa snažila hľadať pravdu. Teraz je súčasťou tímu, ktorý sa venuje prekladu Biblie, aby mohlo čoraz viac Teldiánov* objaviť život, aký ona už spoznala.
„Moji priatelia kresťania ma raz pozvali na pláž, kde mali bohoslužbu s Večerou Pánovou,“ spomína Moufida. „Zaplávali sme si, a potom na brehu otvorili Bibliu a ukázali mi, ktorá stať sa bude čítať. Bol to verš z Lukáša, 22:19: ´Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás.´ A ja som sa v duchu preniesla do hornej siene, tam, kde Ježiš sedel s učeníkmi. V tom momente som bytostne precítila, čo pre Ježiša znamenalo, že Jeho telo sa bude lámať na kríži kvôli mne. Ako som čítala, videla som zároveň svoje hriechy a začala som nad sebou plakať a plakala som stále viac. Ale napokon mnou postupne prebehli vlny radosti.“
Foto: Marc Ewell – moslimská žena v tradičnom odeve
Moufida, čo znamená „niekto užitočný“, sa narodila v Severnej Afrike a vychovali ju ako teldiánsku moslimku. Biblia zohrala kľúčovú úlohu v procese, ktorý vyvrcholil v tej chvíli stretnutia na pláži, keď, ako hovorí: „Uvedomila som si celým srdcom i mysľou, čo pre Ježiša znamenalo umrieť.“ Odvtedy už celé desaťročia zohráva Biblia dôležitú úlohu v jej živote, ktorý spolu s manželom venujú malej, ale rozvíjajúcej sa Teldiánskej cirkvi. Keďže Moufida zažila na vlastnej koži, že Biblia je „živá a účinná“ (Hebrejom 4:12), rozhodla sa zapojiť do tímu prekladateľov Písma do jej materinského jazyka, aby aj ďalší ľudia z jej národa, ktorý je prevažne moslimský, mohli spoznať Ježiša.
Chcela som, aby ich vyhostili z krajiny
V mladšom veku Moufida pracovala ako učiteľka angličtiny. „Príčinou, že som skutočne spoznala Krista, bolo, že som sa nahnevala na mojich kolegov,“ spomína si. „Niektorí z nich boli cudzinci a ešte k tomu kresťania. Chystala som sa ich udať, aby ich vyhodili z krajiny. Ale ešte predtým som sa chcela uistiť, že to, čo som o nich počula, je pravda. Preto som prijala pozvanie na ich modlitebné stretnutie. Na tom stretnutí čítali z tejto knihy, ale vôbec mi to nedávalo zmysel. No vidiac ich život, zistila som, že majú niečo, čo som chcela aj ja, hoci som nevedela, čo to je.“
Moufida svojich kolegov neudala. Namiesto toho sa postupne spriatelila s nimi a zároveň s knihou, podľa ktorej žili – s Bibliou.
Odkaz na „knihu“
Po určitej dobe sa títo priatelia spýtali Moufidy, či by nechcela s nimi študovať kresťanskú etiku. „Pomyslela som si, prečo nie, chcela by som o nej niečo vedieť. Hoci som nevedela, že kresťania vôbec nejakú etiku majú…,“ hovorí Moufida, „ale chcela som to zistiť.“ Počas diskusie o láske a odpustení poukazovali na to, čo o tom hovorí Biblia. Moufida si spomína, že vždy sa odvolávali na Bibliu. Aby som si to mohla aj ja sama pozrieť v Biblii, poprosila som o jeden jej výtlačok. Onedlho si Moufida uvedomila, že sa Biblii venuje stále viac a viac. „Nielenže všetko, čo som v nej čítala, dávalo zmysel,“ vysvetľuje, „ale keďže som sa presvedčila, že podľa nej aj žijú, mala som dobrý dôvod, aby som slovám v nej uverila. Videla som, ako si navzájom odpúšťajú, ich nežnosť a vďačnosť. A vďaka tomu som tejto knihe uverila.“
Zamilovaná do Ježiša
„Časom som si Ježiša a jeho učenia zamilovala aj ja,“ hovorí Moufida. Ale to ju vyľakalo. „Túžila som žiť podľa toho, čo píše Biblia,“ vysvetľuje „ale zároveň som si uvedomila, že sa to nedá bez toho, aby som prijala Ježiša do svojho života. A to by bolo pre teldiánsku moslimku veľmi ťažké. Tak som sa rozhodla nechať všetko tak. No nielenže som to nedokázala, ale každé ráno som sa budila s myšlienkou na Ježiša.“
Tak sa Moufida rozhodla, že začne študovať Bibliu podrobnejšie. „Keď som štúdium ukončila, dokonale som sa presvedčila, že Ježiš je skutočný, živý a jediný spôsob, ako prísť k Bohu. Jedine Ježiš mi môže priniesť spasenie. Hoci mysľou som už uverila, moje srdce zostalo nezmenené.“
Napokon Moufidu pozvali jej kresťanskí priatelia na pláž, kde mali bohoslužby s Večerou Pánovou. Tam čítala z Lukáša 22:11: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás.“ Moufida sa rozplakala, ale keď celou svojou bytosťou prežila zázrak nového života v Ježišovi, plač vystriedala radosť. „A vedela som, ako i moji priatelia, že smiem prijať Večeru Pánovu.“
Čo je cirkev?
„Keď som sa do Biblie zahĺbila ešte viac, môj život sa začal premieňať,“ hovorí Moufida. „Raz sa kazateľ na konci kázne spýtal: ´Milujete svoju cirkev? Chceli by ste v nej slúžiť?´ A ja som si zrazu uvedomila, ako prikyvujem: Áno, áno, áno. A potom som sa zamyslela: A čo je vlastne tá cirkev?“
„Toto sa dialo v čase, keď v krajine neboli vôbec žiadni veriaci. Tak som išla za mojím priateľom – kresťanským učiteľom a hovorím mu: Chcela by som slúžiť v cirkvi, ale…čo vlastne znamená cirkev? A potom mi Pán v Biblii začal ukazovať svoj úmysel pre túto krajinu: Že tam vznikne cirkev, budú ju viesť Teldiáni, a že Božie slovo bude v jazyku tejto krajiny.“
Miestna cirkev používa miestny jazyk
Už desaťročia Moufida a jej muž, (ktorého opisuje ako veľkého evanjelistu, keďže hneď v prvých minútach stretnutia s kýmkoľvek neznámym rozpráva o Ježišovi), majú v malej, ale rozvíjajúcej sa teldiánskej cirkvi kľúčové postavenie.
Daniel, mladý muž, vedúci prekladateľského tímu do teldiánskeho jazyka, si všimol, že Moufida toho v živote zažila veľa. Jednou z vecí, ktorú Moufida spozorovala, že ju miestna cirkev veľmi potrebuje, je Biblia v miestnom jazyku. „Najprv som čítala Bibliu v angličtine, ale väčšina ľudí nehovorí po anglicky a mnohí majú zase problém porozumieť klasickej arabčine. Veľa ľudí v mojom okolí rozpráva len teldiánskym jazykom,“ hovorí Moufida. „Ako môžem rozprávať o Ježišovi jazykom, ktorému nerozumejú? Ale ako by som ich mohla len tak ignorovať? Preto som sa rozhodla pridať do tohto projektu, aby raz mohol teldiánsky národ čítať alebo počúvať Bibliu v jazyku, ktorým bežne hovorí a je jeho srdcu blízky. Pretože ak títo ľudia porozumejú tomu, čo hovorí Biblia, potom môžu prijať Ježiša a následne sa o ňom zdieľať s inými ľuďmi.“
V tejto kultúre nastáva očividná zmena
V čase, keď Moufida vyrastala, bola klasická arabčina rečou médií i politikov. Ale v súčasnosti TV programy a politici používajú teldiánsky jazyk. „V tejto kultúre nastáva očividná zmena,“ poznamenáva Daniel. „A všetci v tejto krajine rozprávajú teldiánsky, čím sa táto jazyková komunita stáva významnou.“ Tieto zmeny urýchlila Arabská jar v severnej Afrike a na Blízkom Východe, čo otvorilo mnohé ďalšie príležitosti. Tím plánuje distribuovať preklady prostredníctvom mobilnej aplikácie, takže ľudia budú môcť čítať a počúvať slová z Biblie cez svoje telefóny. „Keď pôjdu verejnou dopravou, len si vyberú mobil a môžu čítať alebo si nasadiť slúchadlá a počúvať. Takéto využitie je bez obmedzení,“ poznamenáva Moufida.
Foto: Marc Ewell – žena číta Písmo vo svojom jazyku cez mobilnú aplikáciu
Prenasledovanie teldiánskych kresťanov, ktoré sa často deje priamo cez ich rodinných príslušníkov alebo cez miestne autority, postupne ustupuje. Moufida ho zažila len niekoľko týždňov po tom, ako sa stala kresťankou. Daniel však poznamenáva, že evanjelizácia je tu v určitom zmysle menej náročná ako v Spojenom kráľovstve, kde chodil na univerzitu. „Už len ľudí priviesť k tomu, aby počúvali evanjelium, vyžaduje v UK veľa úsilia. Ale tu, ak si kresťan, ľudia sa túžia s tebou o tom rozprávať. Ak si navyše kresťan s moslimským pôvodom, hoci ich to môže trochu šokovať a nahnevať, tiež chcú o tom rozprávať. A to otvára dvere pre teldiánsky preklad. Je to ale riskantné kvôli prenasledovaniu. Ľudia sú však skutočne hladní a prichádzajú k viere. O niečo náročnejšie je potom pomôcť im v duchovnom raste a spoznávaní Božieho slova.“
Modlím sa za to, aby preklad priniesol úžitok
Revízia Novej zmluvy, ktorá sa v súčasnosti kontroluje a overuje, sa blíži k svojmu záveru. „Nechcem, aby preklad zostal na poličke,“ hovorí Moufida. „Modlím sa, aby ju ľudia čítali. Dôverujeme Bohu, že ľudia, ktorí hľadajú Pravdu, sa k prekladu dostanú. Je ťažké nájsť pravdu, keď nemáte Bibliu vo vašom jazyku. Ale ak skutočne túžite po Pravde a hľadáte, nájdete ju. Prosím vás, modlite sa za to, aby ľudia našli Ježiša i za tých, ktorí sa rozhodli stať Jeho učeníkmi,“ uzatvára Moufida. „Boh mi pred vyše 30 rokmi ukázal, že túži po cirkvi, vedenej Teldiánmi. Haleluja! Teraz ju skutočne vedú Teldiáni! A vďaka aj vašej pomoci môžu mať Božie Slovo v jazyku svojej krajiny.“
Miestna cirkev sa raduje, že bude môcť používať preklad Biblie a vďaka tomu osloviť viac ľudí
„Bolo skutočne dôležité, aby miestna cirkev vnímala, že tento preklad je určený pre ňu,“ hovorí Daniel, vedúci tímu teldiánskych prekladateľov. „Pretože len cez miestnu cirkev sa môže tento preklad dostať aj medzi nekresťanov v tejto krajine. Preto sme najskôr začali zbierať finančné prostriedky na tento preklad medzi miestnymi veriacimi a až potom sme oslovili darcov aj zo zahraničia. Chválim Boha za štedrosť tejto drobnej miestnej cirkvi, že napriek ťažkej ekonomickej a duchovnej situácii a v prostredí, kde sa väčšina cirkvi stretáva len v domovoch a nemá veľký rozpočet, dokázala vyzbierať nemalú čiastku.“
Aj keď je to len zlomok financií potrebných na dokončenie tohto projektu, je veľmi kľúčový. Je to totiž jasný dôkaz toho, že miestna cirkev netrpezlivo očakáva preklad Biblie, ktorý im pomôže osloviť oveľa viac ľudí.
Ak aj vy patríte medzi podporovateľov prekladu Biblie alebo sa nimi chcete stať, spolu s teldiánskymi veriacimi sa stávate súčasťou Božej misie, kde všetci spoločne pracujeme na tom, aby mohli všetci ľudia na Zemi čítať o Ježišovi vo svojom rodnom jazyku.
Za čo sa môžeš modliť
Vďaka Bohu za Moufidu, Daniela a teldiánsky tím. Modlime sa za jednotu a súdržnosť v ich spoločnej práci.
Prosme, aby teldiánsky preklad pritiahol k Ježišovi čo najviac ľudí.
Prihovárajme sa na modlitbách za teldiánsku cirkev, aby sa čo najviac rozvíjala, a aby nový preklad povzbudzoval veriacich k prehĺbeniu vzťahu s Ježišom a k jeho nasledovaniu.
*všetky mená a názov jazyka boli zmenené kvôli bezpečnosti tých, ktorí sa na preklade Biblie do tohto jazyka podieľajú
„Aký si veľký“ je anglický názov kresťanskej piesne, ktorá patrí vo svete medzi najobľúbenejšie a najprekladanejšie. V slovenskej verzii „Preslávny Bože“ sa stala neoficiálnou hymnou aj môjho domáceho zboru.
Švédsky originál sa šíri
História tejto piesne sa spája s menom švédskeho pastora Carla Gustafa Boberga. Toho raz počas cesty domov z kostola v roku 1885 zastihla náhla silná búrka, ktorá ho takmer pripravila o život. No keď prehrmela, vysvitlo slnko a rozospievali sa vtáci. Tento zážitok ho viedol k napísaniu básne s názvom: „O Store Gud“ (Ó, Veľký Boh), ktorú neskôr uverejnil v miestnych novinách. Tu by sa príbeh skončil, ak by o pár rokov neskôr pastor Boberg nebol účastníkom kresťanskej konferencie, kde počul skupinku ľudí spievať švédsku ľudovú pesničku. No slová boli zmenené. S úžasom v nich spoznal svoju báseň, ktorú pred časom napísal.
Pieseň sa rýchlo rozšírila nielen vo Švédsku, ale aj v okolitých krajinách, kde žila švédska menšina. Tak sa dostala do Estónska, kde ju Manfred Von Glehn v roku 1907 preložil do nemčiny. Ivan Prochanov – baptistický zakladateľ zborov, v roku 1912 preložil pieseň do ruštiny. To pomohlo jej rýchlemu rozšíreniu v Rusku.
Zážitky z misijnej cesty, ako inšpirácia
Najznámejšiu anglickú verziu tejto pôvodne švédskej duchovnej piesne zložil britský metodistický misionár Stuart Wesley Keene Hine. Stuart raz napísal:
Trasa, po ktorej Stuart Hine prešiel na bicykli a vlakom počas svojej misijnej cesty naprieč Karpatmi
„Myšlienky, čo ma viedli k zloženiu prvých troch veršov, sa zrodili riadok po riadku počas mojich nezabudnuteľných skúseností v Karpatoch.“ Bolo to počas jeho misijnej cesty bicyklom naprieč Karpatmi v prvej polovici 30. rokov 20. storočia. Svoju cestu začal v Batizovciach, cez Poprad, Bardejov, Košice, Stropkov, Medzilaborce a Sninu, odkiaľ pokračoval smerom na východ na územie podkarpatskej Rusi (vtedy územie Československa) až na Ukrajinu a do Rumunska. Vo svojich spomienkach Stuart píše, že prvú slohu zložil hneď v prvej dedine, ktorú navštívil. Keď na ulici čítal kapitolu z evanjelia, začalo sa zmrákať k búrke a on nemohol pokračovať v ceste. Ozveny hromov, ktoré sa ozývali z horských dolín, ho inšpirovali k zveršovaniu prvého verša:
„Ó, Hospodine, môj Bože, keď si v nemom úžase uvedomím všetky diela, ktoré stvorila tvoja ruka; vidím hviezdy, počujem mohutné hromobitie, Tvoja moc sa prejavuje v celom vesmíre, vtedy ti spieva moja duša, môj Spasiteľu Bože, aký si veľký!“ (preklad z angličtiny)
Stuartov bicykel, ktorým cestoval naprieč Karpatmi
Počas cesty úpätím Karpát, keď križoval lesy a lúky, zrodili sa slová druhého verša (v slovenčine chýba – pozn. prekl.):
„Keď putujem lesom a lesnými čistinkami, a počujem, ako vtáky sladko spievajú na stromoch, keď sa pozerám z vysokých hôr, počujem potôčik a cítim jemný vánok, vtedy ti spieva moja duša, môj Spasiteľu Bože, aký si veľký!“ (preklad z angličtiny)
U Dimitrija
S tretím veršom sa spája krátke svedectvo, ako ho zachytil Michael Ireland:
„Keď Stuart Hine s manželkou Mercy navštívili nejakú dedinu, bolo ich zvykom spýtať sa domácich, či nepoznajú nejakých kresťanov v ich dedine. V jednej dedine im ich domáci povedal, že okrem Dimitrija a jeho manželky Ľudmily nepozná žiadnych iných kresťanov v dedine. Dimitrijova manželka bola jediná z dediny, ktorá vedela čítať, čo bolo v danej oblasti v tej dobe nezvyčajné. Čítať sa naučila vďaka ruskej Biblii, ktorú tam nechal ruský vojak v roku 1915 počas 1. sv. vojny.
Domček uprostred karpatských hôr
Keď sa Stuart a Mercy priblížili k Dimitrijovmu domu, počuli niečo nádherné a úžasné. Dimitrijova manželka práve čítala domu plnému hostí z Jánovho evanjelia o Ježišovom ukrižovaní a títo hostia práve činili pokánie. Na Ukrajine je zvykom tento akt pokánia/vyznania robiť nahlas. Tak Hineovci počuli ľudí volať k Bohu a hovoriť, aké neuveriteľné bolo, že Kristus zomrel za ich hriechy a počuli ich chváliť Boha za jeho lásku a milosť. Nemohli v takom momente, kedy Svätý Duch jednoznačne konal svoje dielo, jednoducho vtrhnúť dnu, a tak zostali vonku a so zatajeným dychom počúvali. Stuart si zapísal frázy, ktoré títo novoobrátení kresťania použili, a aj keď to bolo všetko pravdepodobne v ruštine, vznikol z toho 3. verš:
A keď si pomyslím, že Boh neušetril svojho Syna, ale ho poslal na smrť sotva to dokážem pochopiť, že na kríži ochotne niesol moje bremeno, krvácal a zomieral, aby sňal môj hriech. Vtedy ti spieva moja duša, môj Spasiteľu Bože: Aký si veľký!“ (preklad z angličtiny)
Posledný verš
Hineovci pôsobili na území Ukrajiny, s prestávkou počas hladomoru v rokoch 1932-33, až do začiatku 2. sv. vojny v roku 1939, kedy sa vrátili späť do Londýna. Hineho záujem o komunitu utečencov z východnej Európy a Ruska v Británii, ktorí sa báli vrátiť domov, ho napokon priviedol k inšpirácii napísať posledný 4. verš. V roku 1948, kedy manželia Hineovci spoločne vydávali ruský časopis s názvom Milosť a pokoj, Hine a David Griffiths navštívili utečenecký tábor v Sussexe, kde boli držaní ruskí utečenci. Len dvaja z nich boli vyznávajúci kresťania. Svedectvo jedného z nich a jeho očakávanie druhého príchodu Pána Ježiša Hineho inšpirovali k napísaniu posledného verša.
Ireland píše:
„Jeden muž, ktorému slúžili, im povedal úžasné svedectvo: na úplnom konci vojny bol odlúčený od svojej manželky a odvtedy ju nevidel. V čase, keď boli oddelení, bola jeho manželka kresťankou, ale on nie a obrátil sa až neskôr. Jeho veľkou túžbou bolo opäť nájsť svoju manželku, aby mohli zdieľať spoločnú vieru. Ale Hinemu povedal, že si nemyslí, že ešte niekedy na tejto zemi uvidí svoju manželku. Namiesto toho túžobne očakával deň, kedy ju opäť stretne v nebi a budú môcť spoločne zdieľať večný život. Tieto slová viedli Hineho k napísaniu slov posledného verša piesne:
Keď Kristus príde s nadšeným pokrikom, aby si ma vzal domov, aká to radosť naplní moje srdce. Vtedy sa pokorne pokloníme a budeme hlásať: Môj Bože, aký si veľký!“ (preklad z angličtiny)
Príbeh nekončí…
Stuartovo dedičstvo stále žije a umožňuje ľuďom v anglicky hovoriacich krajinách dozvedieť sa pravdu evanjelia. Pieseň „Aký si veľký“ sa spieva od Nového Anglicka (USA) po Nový Zéland a nahrali ju aj takí umelci ako Elvis Presley, Aled Jones, Katherine Jenkins, Cliff Richard, Amy Grant, či Pentatonix. Ba čo viac, honoráre za túto pieseň (poplatky za autorské práva – pozn. prekl.) podporujú organizácie, ktoré prekladajú Bibliu a šíria dobrú správu po celom svete, vrátane Wycliffe.
Nedávno, vďaka tejto podpore, bolo zorganizované školenie pre skladateľov kresťanských duchovných piesní v Etiópii. Hudobníci a speváci z národa Gamo tam spoločne tvorili úplne prvé duchovné piesne v ich jazyku. Okrem toho však spievali aj jednu starú pieseň v jazyku Gamo, aby sa tak pridali k refrénu znejúcemu do večnosti… „Aký si veľký, aký si veľký!“
Misgana – speváčka a skladateľka piesní z národa Gamo spieva na Božiu chválu
Ak ťa tento príbeh inšpiroval a chcel by si sa stať súčasťou tohto historického príbehu, možností, ako sa pridať je niekoľko. Môžeš sa za túto prácu MODLIŤ, alebo ju FINANČNE PODPORIŤ, alebo sa PRIDAŤ k nášmu tímu. Zisti viac o tom, ako môžeš aj ty priniesť skutočnú zmenu do ľudských životov.
Členovia Misijného spoločenstva Moriah sa zišli, aby sa spolu modlili za celosvetovú misiu.
Misijné spoločenstvo začínalo v roku 1997 ako malá modlitebná skupinka, ktorá sa schádzala raz za mesiac v zbore Milosť,Grace (S.C.C.) Church, v Singapure.
Názov ,,Moriah” pochádza z príbehu v knihe Genezis. Na vrchu Moria sa Abrahám pripravoval obetovať Pánu Bohu svojho syna Izáka. Tak ako Abrahám, aj členovia misijného spoločenstva Moriah veria, že všetko, čo majú, patrí Pánu Bohu.
Každý mesiac sa stretnú, aby na modlitbách predkladali svoje financie, svojich pracovníkov a svoj zbor Pánovi. V priebehu rokov sa skupina rozšírila a priťahuje stále viac kresťanov zameraných na misiu.
Reverend Chua Yeow-san, pastor zboru Milosť, vysvetľuje, prečo sú modlitby za misiu také dôležité: „Veľké poverenie je tlkotom Božieho srdca.”
Cirkev Milosť je prostredníctvom organizácie Wycliffe zapojená do služby prekladu Biblie od roku 1988. Zo 65 pracovníkov vyslaných do zahraničia a podporovaných touto cirkvou sú trinásti členmi Wycliffe.
Viac o tom, ako sa tento cirkevný zbor v Singapure podieľa na Božom poverení si môžete prečítať v angličtine.
Ako sa z preloženej Biblie v elektronickej podobe stane kniha? V tejto fáze do hry vstupujú grafici v tlačiarni.
Otvoria si preložený text Písma v dokumente na počítači a digitálne rozvrhnú jeho stránky. Pridávajú mapy, poznámky pod čiarou, kapitoly, verše, nadpisy, zoznamy, indexy a obsahy – každú časť, aby bola kniha úplná. Je to veľmi detailná a namáhavá práca. Sádzanie Novej zmluvy trvá zvyčajne šesť až osem týždňov, sádzanie celej Biblie tri až štyri mesiace.
Steve Pillenger, grafik v Južnej Afrike, hovorí, že jeho najväčšou radosťou pri práci je počuť príbehy o tom, ako Božie slovo mení životy ľudí. Steve povedal: „O tom to celé je – umožniť ľuďom počuť slovo priamo od Pána Boha. Počúvať takéto príbehy je najlepšia možná odmena pre grafika, ktorý pracuje s Písmom.“
Prečítajte si: Rozhovor so Stevenom o sadzbe textu (článok je v angličtine).
Už niekoľko rokov sa na prelome mesiacov máj a jún koná dobročinný Beh partnerov v nádeji, na organizácií ktorého sa výrazne podieľa Bratská jednota baptistov, Evanjelické gymnázium a Cirkev bratská v Banskej Bystrici. Cieľom behu je spoločne podporiť preklad Biblie do materinského jazyka ľudí a ich vyučovanie čítania a písania v odľahlých častiach sveta.
Každý účastník behu môže finančne podporiť zahraničnú misiu dobrovoľnou sumou počas registrácie. Okrem samotných bežcov sa na finančnej podpore výrazne podieľajú aj tí, čo chcú motivovať bežcov zabehnúť čo najviac km za dobrú vec a to príspevkom X Eur za každý odbehnutý kilometer.
V mene detí aj dospelých, ktorým tento príspevok pomôže, ďakujeme všetkým účastníkom, sponzorom, dobrovoľníkom a spoluorganizátorom behu!
Ak by ste sa k nám budúci rok radi pridali, alebo prišli znova, budeme sa na vás tešiť. 🙂
V Biblii sa píše „Aké krásne sú nohy tých, ktorí prinášajú radostnú zvesť o dobrých veciach.“ (List Rimanom 10, 15)
Spoločne zakúšame, aké krásne je aj svojimi vlastnými nohami podporiť tých,
ktorí v teréne prinášajú radostnú zvesť o dobrých veciach v materinskej reči.
Deti v Demokratickej republike Kongo bežia a mávajú na auto, ktoré prechádza ich dedinou.
Demokratická republika Kongo je krajina s druhou najväčšou rozlohou v Afrike. Leží takmer v geografickom strede Afriky. Je plná úžasných pokladov. Nachádza sa tu veľké množstvo prírodných zdrojov, ako sú voda, úrodná pôda, minerály, drevo a ropa. Krajina je bohatá aj na jazyky. Živých ich je tu viac než 200. Je bohatá aj vďaka svojej kultúre, pretože mnoho najobľúbenejších afrických hudobníkov pochádza z Konga.
Ľudia z tejto krajiny sa však musia vyrovnávať s množstvom problémov. Tímy, ktoré pracujú na projektoch prekladu Biblie svoju prácu nevzdali napriek vojne, veľkým osobným stratám a tragédiám.
Goma Mabele, hlavný prekladateľ do materinského jazyka Mbandja, uvažuje o zápasoch, ktorými prešiel so svojim tímom počas procesu prekladu: „Mysleli sme si, že prácu nedokončíme. Ale v tom všetkom som videl Božiu ruku. Povedal mi: ‘Toto buduje tvoj charakter, aby si mohol pomáhať iným.’ Život kresťana nie je vždy priamou cestou. Je na nej veľa zákrut. Takto ma Pán Boh formuje.“
Žena v Jube, hlavnom meste Južného Sudánu, čaká v rade kvôli hlasovaniu. Výsledkom tohto referenda bolo, že sa 9. júla 2011 Južný Sudán oddelil od štátu Sudán.
Južný Sudán je jednou z etnicky a kultúrne najrozmanitejších krajín Afriky. Žije v nej vyše 60 väčšinových etnických skupín, z ktorých každá má svoje jedinečné kultúrne presvedčenie a tradície. Táto rozmanitosť umožnila Južnému Sudánu rozvinúť mnohostrannú kultúrnu identitu a vytvoriť nový národ. Nanešťastie etnické konflikty sužujú tento región dokonca aj po získaní nezávislosti.
Práca na Božom slove však stále napreduje. Viacero prekladov Biblie v Južnom Sudáne má byť čoskoro dokončených a evanjelium začína meniť životy ľudí z jednotlivých komunít. Prosím, modlite sa za Južný Sudán.
Prečítajte si príbeh o Božej vernosti v živote muža, ktorý slúžil ako pilot v Južnom Sudáne. Článok je v angličtine.
Foto: Spojené národy | Text: Becca Coon | Zdroj: Wycliffe Global Alliance
Na mnohých miestach na svete zažívajú nasledovníci Ježiša Krista náboženské prenasledovanie. Prežívajú nátlak zo strany vlády, rodiny alebo priateľov, aby sa zriekli svojej viery.
Pre tých, ktorí sú zapojení do prekladu Biblie môže byť riziko prenasledovania ešte väčšie. Prekladateľská práca je kvôli zaisteniu bezpečnosti všetkých zúčastnených presúvaná do susedných regiónov alebo mimo krajinu medzi emigrantov z tejto komunity. Napriek tomu mnohí veria, že prekladanie Božieho Slova je hodné tejto obete. V skutočnosti cirkev exponenciálne rastie práve v krajinách, kde kresťania čelia prenasledovaniu.
Tu sa dozviete, ako sa môžete modliť za tých, ktorí pracujú v náročných oblastiach (text je v angličtine).
Prečítajte si príbeh muža, ktorý našiel Pána Boha po svojom úteku z domova v krajine Západnej Ázie, kde sú kresťania prenasledovaní.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
