Kategória: Viac

Prečo je 11. november Svetovým dňom modlitieb Wycliffe?

Cameron Townsend a Leonard Livingston Legters prekročili hranice s Mexikom 11. novembra 1933, pretože Boh odpovedal na modlitby. Bol to začiatok začiatku organizácie Wycliffe – prekladatelia Biblie.

Townsend predtým (1931) dokončil preklad Novej Zmluvy do jazyka Cakchiquel v Guatemale. Počas prípravy alfabetizačno-vzdelávacieho plánu stretol Dr. Moisésa Sáenza, odborníka na vzdelávanie z Mexika. Townsend mu vysvetlil svoju filozofiu vzdelávania miestnych indiánov takto: “Pomôžme im naučiť sa čítať v ich jazyku aby sa stali hrdými na svoj jazyk i kultúrne dedičstvo. Dajme im Bibliu, aby mohli byť oslobodení od zlozvykov a povier. Naučme Indiánov učiť Indiánov a umožnime im postaviť sa na vlastné nohy.” Toto na Sáenza urobilo dojem a tak Townsendovi poslal list, ktorým ho pozval, aby začal podobnú prácu v Mexiku.

Keď sa Townsend v roku 1933 zotavoval z tuberkulózy, navštívil ho jeho nadšený podporovateľ Leonard L. Legster. Ten sa práve vrátil z Mexika, kde zistil, že: “Je tam aspoň 50 indiánskych kmeňov, ktoré nemajú Bibliu a niektoré z nich sú veľké.” V auguste 1933 na Keswickej Biblickej Konferencii (v USA, štáte New Jersey) sa účastníci modlili za mexických Indiánov, pretože miestne úrady zakázali vstup novým misionárom do krajiny a tí, ktorí tam už v tom čase pôsobili boli značne obmedzovaní. Po modlitbách sa účastníci konferencie zhodli, že Townsend a Legters by mali ísť do Mexika a získať povolenie na preklady Biblie pre Indiánov.

Tak sa tam títo dvaja muži vybrali. Ale pohraničná stráž im nepovolila vstup do krajiny. Townsend a Legters sa začali modliť. Potom si Townsend spomenul, že má pri sebe pozývajúci list od Sáenza. Keď ho podal strážnikom hneď spoznali autora listu, známeho a uznávaného odborníka na vzdelávanie v Mexiku. Rozhodli sa zavolať na úrad v hlavnom meste Mexico City.

Legters a Townsend sa medzitým modlili, spievali a čakali na odpoveď. Tá nakoniec prišla: Áno, môžu vstúpiť do Mexika. Bolo to 11. novembra 1933.

11. november je odvtedy Svetovým dňom modlitieb Wycliffe. Je dobré si znovu a znovu pripomínať, že modlitbami sme začali a jediná cesta, ako ďalej je cez modlitby.

Keď sme pred 6 rokmi navštívili jeden z alfabetizačných projektov v severnej Ghane, zaujala ma malá budova (viď foto) postavená vedľa miestneho alfabetizačného centra. Keď som sa miestneho pracovníka, jedného z prvých absolventov alfabetizačného kurzu – farmára a učiteľa v jednej osobe spýtal, čo je to za budova, hrdo mi odpovedal, že je to ich nová lisovňa orechov šea. Pýtam sa ho: „Načo vám to je?“ Odpovedal mi: „Predtým, ako sme sa naučili čítať a písať, prichádzali výkupcovia šea orechov a za pár drobných od nás vykupovali tieto plody, ktoré sa využívajú v kozmetickom priemysle. No keď sme sa naučili čítať a písať, zistili sme, že naše šea orechy sa dajú lisovať aj tu a cena čistého oleja je oveľa vyššia, ako cena suroviny – teda orechov. Tak sme sa rozhodli vybudovať túto lisovňu a vedľa nej budujeme poradenské centrum pre miestnych farmárov.“ Potešilo ma, že som mohol vidieť aj takýto konkrétny osoh z toho, keď ľudia dostanú písmo a naučia sa čítať. No čo mi tento miestny pracovník povedal hneď na to, ma potešilo ešte viac. Povedal: „Všetko toto robíme nie preto, aby sme my zbohatli. Zisk z lisovne používame na tlač nových učebníc a kníh, ako aj na financovanie učiteľov, ktorí každý večer vyrazia na svojich motorkách či bicykloch do okolitých dedín a učia našich ľudí čítať a písať.“

Pre Afričanov je typické, že takmer nepoznajú pojem osobné vlastníctvo. Všetko patrí komunite. Ak niekto z komunity dostal privilégium naučiť sa čítať, považuje to za svoju povinnosť tým poslúžiť ďalším členom komunity. Bola to pre mňa veľká lekcia z toho, čo znamená byť dobrým správcom zverených darov. Aj my sme dostali veľký dar – máme písmo, ktorým vieme zapísať naše slová i myšlienky. Ale máme ešte väčší dar – máme Písmo, ktoré zachytáva Božie slová a myšlienky pre nás. Otázka je, čo s týmito darmi urobíme?