Aký Si Veľký (How great Thou art)

„Aký si veľký“ je anglický názov kresťanskej piesne, ktorá patrí vo svete medzi najobľúbenejšie a najprekladanejšie. V slovenskej verzii „Preslávny Bože“ sa stala neoficiálnou hymnou aj môjho domáceho zboru.

Švédsky originál sa šíri

História tejto piesne sa spája s menom švédskeho pastora Carla Gustafa Boberga. Toho raz počas cesty domov z kostola v roku 1885 zastihla náhla silná búrka, ktorá ho takmer pripravila o život. No keď prehrmela, vysvitlo slnko a rozospievali sa vtáci. Tento zážitok ho viedol k napísaniu básne s názvom: „O Store Gud“ (Ó, Veľký Boh), ktorú neskôr uverejnil v miestnych novinách. Tu by sa príbeh skončil, ak by o pár rokov neskôr pastor Boberg nebol účastníkom kresťanskej konferencie, kde počul skupinku ľudí spievať švédsku ľudovú pesničku. No slová boli zmenené. S úžasom v nich spoznal svoju báseň, ktorú pred časom napísal.

Pieseň sa rýchlo rozšírila nielen vo Švédsku, ale aj v okolitých krajinách, kde žila švédska menšina. Tak sa dostala do Estónska, kde ju Manfred Von Glehn v roku 1907 preložil do nemčiny. Ivan Prochanov – baptistický zakladateľ zborov, v roku 1912 preložil pieseň do ruštiny. To pomohlo jej rýchlemu rozšíreniu v Rusku.

Zážitky z misijnej cesty, ako inšpirácia

Najznámejšiu anglickú verziu tejto pôvodne švédskej duchovnej piesne zložil britský metodistický misionár Stuart Wesley Keene Hine. Stuart raz napísal:

Trasa, po ktorej Stuart Hine prešiel na bicykli a vlakom počas svojej misijnej cesty naprieč Karpatmi

„Myšlienky, čo ma viedli k zloženiu prvých troch veršov, sa zrodili riadok po riadku počas mojich nezabudnuteľných skúseností v Karpatoch.“ Bolo to počas jeho misijnej cesty bicyklom naprieč Karpatmi v prvej polovici 30. rokov 20. storočia. Svoju cestu začal v Batizovciach, cez Poprad, Bardejov, Košice, Stropkov, Medzilaborce a Sninu, odkiaľ pokračoval smerom na východ na územie podkarpatskej Rusi (vtedy územie Československa) až na Ukrajinu a do Rumunska. Vo svojich spomienkach Stuart píše, že prvú slohu zložil hneď v prvej dedine, ktorú navštívil. Keď na ulici čítal kapitolu z evanjelia, začalo sa zmrákať k búrke a on nemohol pokračovať v ceste. Ozveny hromov, ktoré sa ozývali z horských dolín, ho inšpirovali k zveršovaniu prvého verša:

„Ó, Hospodine, môj Bože, keď si v nemom úžase uvedomím všetky diela,
ktoré stvorila tvoja ruka; vidím hviezdy, počujem mohutné hromobitie,
Tvoja moc sa prejavuje v celom vesmíre, vtedy ti spieva moja duša,
môj Spasiteľu Bože, aký si veľký!“
(preklad z angličtiny)

Stuartov bicykel, ktorým cestoval naprieč Karpatmi

Počas cesty úpätím Karpát, keď križoval lesy a lúky, zrodili sa slová druhého verša (v slovenčine chýba – pozn. prekl.):

„Keď putujem lesom a lesnými čistinkami, a počujem,
ako vtáky sladko spievajú na stromoch, keď sa pozerám z vysokých hôr, 
počujem potôčik a cítim jemný vánok, vtedy ti spieva moja duša,
môj Spasiteľu Bože, aký si veľký!“
(preklad z angličtiny)

U Dimitrija

S tretím veršom sa spája krátke svedectvo, ako ho zachytil Michael Ireland:

Keď Stuart Hine s manželkou Mercy navštívili nejakú dedinu, bolo ich zvykom spýtať sa domácich, či nepoznajú nejakých kresťanov v ich dedine. V jednej dedine im ich domáci povedal, že okrem Dimitrija a jeho manželky Ľudmily nepozná žiadnych iných kresťanov v dedine.  Dimitrijova manželka bola jediná z dediny, ktorá vedela čítať, čo bolo v danej oblasti v tej dobe nezvyčajné. Čítať sa naučila vďaka ruskej Biblii, ktorú tam nechal ruský vojak v roku 1915 počas 1. sv. vojny.

Domček uprostred karpatských hôr

Keď sa Stuart a Mercy priblížili k Dimitrijovmu domu, počuli niečo nádherné a úžasné. Dimitrijova manželka práve čítala domu plnému hostí z Jánovho evanjelia o Ježišovom ukrižovaní a títo hostia práve činili pokánie. Na Ukrajine je zvykom tento akt pokánia/vyznania robiť nahlas. Tak Hineovci počuli ľudí volať k Bohu a hovoriť, aké neuveriteľné bolo, že Kristus zomrel za ich hriechy a počuli ich chváliť Boha za jeho lásku a milosť. Nemohli v takom momente, kedy Svätý Duch jednoznačne konal svoje dielo, jednoducho vtrhnúť dnu, a tak zostali vonku a so zatajeným dychom počúvali. Stuart si zapísal frázy, ktoré títo novoobrátení kresťania použili, a aj keď to bolo všetko pravdepodobne v ruštine, vznikol z toho 3. verš:

A keď si pomyslím, že Boh neušetril svojho Syna, ale ho poslal na smrť
sotva to dokážem pochopiť, že na kríži ochotne niesol moje bremeno,
krvácal a zomieral, aby sňal môj hriech.
Vtedy ti spieva moja duša, môj Spasiteľu Bože: Aký si veľký!
(preklad z angličtiny)

Posledný verš

Hineovci pôsobili na území Ukrajiny, s prestávkou počas hladomoru v rokoch 1932-33, až do začiatku 2. sv. vojny v roku 1939, kedy sa vrátili späť do Londýna. Hineho záujem o komunitu utečencov z východnej Európy a Ruska v Británii, ktorí sa báli vrátiť domov, ho napokon priviedol k inšpirácii napísať posledný 4. verš. V roku 1948, kedy manželia Hineovci spoločne vydávali ruský časopis s názvom Milosť a pokoj, Hine a David Griffiths navštívili utečenecký tábor v Sussexe, kde boli držaní ruskí utečenci. Len dvaja z nich boli vyznávajúci kresťania. Svedectvo jedného z nich a jeho očakávanie druhého príchodu Pána Ježiša Hineho inšpirovali k napísaniu posledného verša.

Ireland píše:

Jeden muž, ktorému slúžili, im povedal úžasné svedectvo: na úplnom konci vojny bol odlúčený od svojej manželky a odvtedy ju nevidel. V čase, keď boli oddelení, bola jeho manželka kresťankou, ale on nie a obrátil sa až neskôr. Jeho veľkou túžbou bolo opäť nájsť svoju manželku, aby mohli zdieľať spoločnú vieru. Ale Hinemu povedal, že si nemyslí, že ešte niekedy na tejto zemi uvidí svoju manželku. Namiesto toho túžobne očakával deň, kedy ju opäť stretne v nebi a budú môcť spoločne zdieľať večný život. Tieto slová viedli Hineho k napísaniu slov posledného verša piesne:

Keď Kristus príde s nadšeným pokrikom,
aby si ma vzal domov, aká to radosť naplní moje srdce.
Vtedy sa pokorne pokloníme a budeme hlásať:
Môj Bože, aký si veľký!
(preklad z angličtiny)

Príbeh nekončí…

Stuartovo dedičstvo stále žije a umožňuje ľuďom v anglicky hovoriacich krajinách dozvedieť sa pravdu evanjelia. Pieseň „Aký si veľký“ sa spieva od Nového Anglicka (USA) po Nový Zéland a nahrali ju aj takí umelci ako Elvis Presley, Aled Jones, Katherine Jenkins, Cliff Richard, Amy Grant, či Pentatonix. Ba čo viac, honoráre za túto pieseň (poplatky za autorské práva – pozn. prekl.) podporujú organizácie, ktoré prekladajú Bibliu a šíria dobrú správu po celom svete, vrátane Wycliffe.

Nedávno, vďaka tejto podpore, bolo zorganizované školenie pre skladateľov kresťanských duchovných piesní v Etiópii. Hudobníci a speváci z národa Gamo tam spoločne tvorili úplne prvé duchovné piesne v ich jazyku. Okrem toho však spievali aj jednu starú pieseň v jazyku Gamo, aby sa tak pridali k refrénu znejúcemu do večnosti… „Aký si veľký, aký si veľký!“

Misgana – speváčka a skladateľka piesní z národa Gamo spieva na Božiu chválu

Ak ťa tento príbeh inšpiroval a chcel by si sa stať súčasťou tohto historického príbehu, možností, ako sa pridať je niekoľko. Môžeš sa za túto prácu MODLIŤ, alebo ju FINANČNE PODPORIŤ, alebo sa PRIDAŤ k nášmu tímu. Zisti viac o tom, ako môžeš aj ty priniesť skutočnú zmenu do ľudských životov.

Zdroje: Wycliffe Bible Translators UK a Wikipedia